Solidárna Otvorená kultúra: smer cenzúra?
Pokus o zrušenie dvoch podujatí v rámci kultúrneho festivalu národnostnej menšiny, ktorá prešla najväčším utrpením počas druhej svetovej vojny, je ukážkovým príkladom toho, ako funguje propalestínsky ekosystém.
Autor je prezident Inštitútu pre verejné otázky, politológ a politický analytik, autor viacerých domácich a zahraničných publikácií vydaných v rokoch 2008 – 2026 o pravicovom extrémizme, krajnej pravici, populizme, radikálnom nacionalizme a antisemitizme (www.ivo.sk)
Začiatkom septembra sa na Slovensku koná festival židovskej kultúry Shalom Chaverim. Ide o kultúrne podujatie jednej z najmenej početných oficiálne uznaných národnostných menšín v SR. Židovská menšina na Slovensku je málopočetná (v súčasnosti je na 12. mieste z celkového počtu 13 uznaných menšín), lebo počas druhej svetovej vojny bola vedením tejto krajiny v spolupráci s Hitlerom takmer celá vyvraždená. Zvyšok, ktorému sa podarilo prežiť holokaust a povojnové pogromy, sa uchýlil do obnoveného židovského štátu na území historickej domoviny Židov.
Festival židovskej kultúry má podporu štátu v rámci financovania kultúrnych aktivít národnostných menšín. V tomto roku podporu festivalu poskytol prostredníctvom svojej ambasády aj židovský štát, ktorý sa podobne ako iné štáty vrátane SR usiluje udržiavať kultúrne väzby s príslušníkmi vlastnej etnickej diaspóry vo svete, čiže aj so Židmi na Slovensku.
Kultúrny aspekt historickej pamäti: Izrael – Slovensko – Židia
Jedným z podujatí v rámci festivalu má byť premietanie filmu o holokauste. Ide o izraelskú snímku Spomienky z bazéna zachycujúcu príbeh rakúskych plavkýň židovského pôvodu v období holokaustu. Historická pamäť je dôležitou súčasťou interakcií židovského štátu s okolitým svetom.
Známou formou tejto interakcie je napríklad každoročné udeľovanie ceny Spravodlivý medzi národmi tým príslušníkom iných národov, ktorí zachraňovali Židov počas holokaustu, izraelskou pamäťovou inštitúciou – múzeom Jad Vašem. Podpora premietania izraelského filmu o holokauste v rámci Festivalu židovskej kultúry 2026 izraelskou ambasádou je ďalším konkrétnym príkladom kultúrnej interakcie medzi Izraelom, Slovenskom a miestnou židovskou komunitou.
Performatívny propalestínsky aktivizmus
Proti premietaniu spomínaného historického filmu, ale aj proti ďalšiemu podujatiu FŽK – diskusii o knihe známeho britského autora Douglasa Murrayho o masakre izraelských Židov 7. októbra 2023 – sa postavila performatívna anonymná iniciatíva Solidárna kultúra. Prekáža jej podpora festivalu od židovského štátu. Tvrdí, že ide o normalizáciu izraelskej politiky genocídy.
Spomínaná iniciatíva sa už istý čas konzistentne správa ako súčasť slovenskej odnože ekosystému propalestínskych organizácií a iniciatív vytvoreného po 7. októbri 2023. Spoločným cieľom tejto medzinárodnej sieťovej koalície je popieranie, zľahčovanie, ospravedlňovanie alebo dokonca schvaľovanie zločinov spáchaných na Židoch palestínskymi teroristami z Hamasu, islamského džihádu a civilistami z Gazy zúčastnenými na vraždení a únosoch izraelských občanov.
Takisto je v jej agende presadzovanie bojkotu, démonizácie a iných foriem útokov na židovský štát, diskriminácia a obťažovanie Židov, ich vylúčenie zo všetkých foriem spoločenského života (politika, biznis, akadémia, veda, kultúra, umenie, šport a pod.) všade tam, kde žijú, respektíve kde sa vyskytujú.
Osobitnou agendou tohto ekosystému je zatlačiť do úzadia a postupne vymazávať pamäť o holokauste, genocíde Židov počas druhej svetovej vojny, z povedomia verejnosti západných štátov a jej nahradenie naratívom o genocíde páchanej Židmi na Palestínčanoch.
Naratív o genocíde ako krvavé obvinenie Židov
Pokus o zrušenie dvoch podujatí v rámci kultúrneho festivalu národnostnej menšiny, ktorá prešla najväčším utrpením počas druhej svetovej vojny, je ukážkovým príkladom toho, ako funguje tento propalestínsky ekosystém. Je založený na lži a nenávisti.
Solidárna kultúra sa vo svojom vyhlásení chváli tým, že sa jej podarilo zrušiť premietanie izraelského filmu v kine Edison Filmhub. Je to naozaj tak: drvivá väčšina zamestnancov Edisonu vraj odmietla uskutočniť premietanie filmu v tomto kine. (Projekcia sa podľa informácií z piatkového popoludnia napokon po internej diskusii medzi zamestancami a vedením kina uskutoční v náhradnom termíne – pozn. red.)
Aktivisti zdôvodnili svoj odmietavý postoj k premietaniu historického filmu o holokauste takto: „Každodenne sme svedkami a svedkyňami toho, ako Izrael porušuje prímerie, naďalej pácha na palestínskom obyvateľstve genocídu a udržiava desiatky rokov trvajúci režim apartheidu, pričom ho ďalej brutalizuje“. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že „genocída nesmie byť normalizovaná cez kultúrne spolupráce (s Izraelom – pozn. aut.)“.
Zaujímavé by bolo vedieť, či Slovákov (respektíve ich potomkov), ktorých ocenil izraelský Jad Vašem za to, že zachraňovali židovských spoluobčanov pred záhubou, a ktorí prijali spomínané ocenenie, považujú anonymní aktivisti Solidárnej kultúry za normalizátorov genocídy.
Treba otvorene a bez eufemistickej servítky povedať, že tvrdenia o izraelskej genocíde okrem toho, že sú lživé, predstavujú modernú verziu krvavého obvinenia Židov (blood libel). Táto lož nadväzuje na stredoveké protižidovské výmysly (napríklad o rituálnych vraždách kresťanských detí Židmi). Ich zámerom bolo vyvolať nenávisť a násilie (pogromy) proti Židom zo strany etnickej a náboženskej väčšiny.
Kto (nie) je Douglas Murray
Druhou akciou tohto festivalu, ktorú by chcela zrušiť Solidárna kultúra (tá dokonca verejnosť vyzvala na vyjadrenie „fyzického protestu“ proti podujatiu na mieste jeho konania) je uvedenie knihy O demokraciách a kultoch smrti. Izrael, Hamas a budúcnosť Západu britského autora Douglasa Murrayho v divadle Aréna. V tejto veci sa k okrajovej Solidárnej kultúre pridala aj Otvorená kultúra!, ktorá v roku 2024 otvorila svoju protestnú platformu pre performatívny propalestínsky aktivizmus na podujatiach, ktoré s vojnou Izraela proti Hamasu nemali nič spoločné, a tento aktivizmus postupne jej vedenie ovládol do tej miery, že v tejto otázke prebralo jeho lživé naratívy.
Obidvom iniciatívam prekáža „normalizácia genocídy“ prostredníctvom spolupráce s izraelskou ambasádou. Otvorenej kultúre prekáža, že Douglas Murray odmieta označiť konanie Izraela za genocídu (!!!) a že v diskusii o jeho knihe nebude prítomný názorový oponent. Nazvať to ináč než pokusom o vonkajšiu cenzúru sa nedá. Otvorená kultúra otvorene žiada cenzúru…
Pre autora tohto textu ide od tohto okamihu o uvažovanie vo vlastnej veci.
Som autor publikovanej recenzie o Murrayovej knihe v prílohe denníka SME, účastník verejnej diskusie o nej v Banskej Bystrici s Andrejom Bánom a Janou Ridegovou v apríli 2026 a účastník nadchádzajúcej debaty na Festivale židovskej kultúry v Aréne spolu s kolegom politológom Samuelom Abrahámom, zakladateľom BISLA. Pred pár mesiacmi ľudia združení okolo Solidárnej kultúry žiadali, aby Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) vyhodila nás dvoch – mňa a Sama Abraháma – z poroty projektu Novinárska cena za našu údajnú „normalizáciu genocídy“.
Ide o uvažovanie vo vlastnej veci nielen preto, že som priamo zaangažovaný do aktivity spojenej s uvedením Murrayovej knihy, ale aj preto, že som autorom početných odborných publikácií, domácich i zahraničných, o pravicovom extrémizme, krajnej pravici, populizme, xenofóbii, nacionalizme a antisemitizme a nemôžem ako politológ obísť, jemne povedané, nekvalifikované a neodborné, v skutočnosti zavádzajúce až bludné argumenty, použité na charakteristiku Douglasa Murrayho s cieľom jeho osobnej diskreditácie a diskreditácie celého nášho diskusného podujatia.
Kto je teda Douglas Murray? Je to polemický autor z Veľkej Británie, ktorý zámerne vyhrocuje debatu na ostré politické témy, čo sa nemusí každému páčiť – je normálne mať k tomu námietky. Tento pozoruhodný novinár a publicista však nie je nijaká „krajná pravica“, nie je nijaký xenofób, islamofób, homofób ani odporca migrantov.
Ten, kto číta jeho diela a sleduje jeho verejné vystúpenia, kto vie o jeho názoroch z prvej ruky, z jeho textov a nie z podania idelogizujúcich performatívnych aktivistov, vie, že Douglas Murray je mainstreamový konzervatívny (áno, jednoznačne a otvorene proizraelský, čo treba oceniť) mysliteľ, autor s liberálnym politickým krédom vo svojom jadre, stúpenec liberálnej demokracie, politického pluralizmu, individuálnej slobody a primátu ľudských práv. Je neochvejným podporovateľom Ukrajiny v boji s ruskou agresiou. Je na strane každej demokracie, vrátane Izraela, bojujúcej proti internacionále darebáckych štátov na čele s Ruskom a Iránom.
Douglas Murray nie je islamofób. Je odporcom myšlienky nedotknuteľnosti akýchkoľvek ideových a náboženských konštruktov pred ich kritickým hodnotením. Vrátane islamu. Práve táto nedotknuteľnosť schovávajúca sa za hrubý štít obvinení z „islamofóbie“, ktoré dnes praktizujú mnohí stúpenci islamu, aby zabránili kritickej diskusii o doktrinálnych zdrojoch radikálneho islamu, vedie k šíreniu jeho najmilitantnejších foriem vrátane terorizmu v prostredí islamských komunít v Európe i vo svete.
Douglas Murray nie je homofób. Je to gej, ktorý o tom otvorene hovorí, obviňovať ho z homofóbie je preto komická nehoráznosť.
Douglas Murray vystupuje nie proti migrácii ako spoločenskému javu, ale proti takej podobe migračných procesov v Európe, ktorá namiesto systémovej integrácie migrantov do západnej spoločnosti prehlbuje rozpory v liberálno-demokratickom usporiadaní a znižuje mieru jeho dlhodobej udržateľnosti. Významný americký tranzitológ Larry Diamond, profesor Stanfordovej univerzity, autor početných štúdií o prechodoch k demokracii vo svete, upozorňoval práve na toto nebezpečenstvo v roku 2017 v Bratislave na konferencii o osudoch demokracie.
O tom všetkom budeme rozprávať na diskusii o najnovšej Murrayovej knihe v divadle Aréna. Aktivistom Otvorenej kultúry môžem poradiť, aby sa nedobýjali do už vytvoreného panelu diskutérov v rámci tohtoročného festivalu, ale aby o tejto knihe sami zorganizovali vlastnú verejnú diskusiu. Môžem ich vopred uistiť, že sa nebudeme domáhať našej účasti na tejto diskusii ako názoroví oponenti iba preto, že sa nám nebude páčiť zloženie jej účastníkov. Budeme pokojne čakať na jej závery – ak budú prístupné verejnosti.
Písané pre Denník N a Argument.