George Gershwin: Chlapec z Brooklynu, ktorý priniesol jazz skoro do každej (nielen) americkej domácnosti
Napísal hudbu, ktorej melódie pozná takmer každý, aj keď nie všetci vedia, že autorom je Gershwin. Dokázal spojiť jazz s klasickou hudbou a ľahkosťou zároveň, Broadway s koncertnými sálami a americkú populárnu hudbu s európskou tradíciou. George Gershwin mal iba 38 rokov, keď zomrel, no zanechal po sebe melódie, ktoré prežili celé generácie. Bol synom židovských prisťahovalcov, samoukom s mimoriadnym talentom a milovníkom New Yorku.
Z Brooklynu do hudobnej histórie
George Gershwin sa narodil 26. septembra 1898 v Brooklyne v New Yorku ako Jacob Gershovitz. Pochádzal z rodiny ruských židovských prisťahovalcov. Jeho rodičia Morris a Rose (rodená Bruskinová) prišli do Spojených štátov z Ruska, podobne ako tisíce ďalších židovských rodín, ktoré na prelome 19. a 20. storočia hľadali v Amerike lepší život.
Rodina žila v skromných pomeroch a často menila adresy. Gershwinov otec sa živil rôznymi spôsobmi – pracoval v kožiarskom priemysle a vyskúšal si aj podnikanie v reštaurácii, pekárni či obchode. George vyrastal so starším bratom Irom, ktorý sa neskôr stal jeho najdôležitejším umeleckým partnerom a autorom textov k mnohým jeho piesňam.
Práve súrodenecká dvojica George a Ira sa zapísala do dejín americkej hudby ako jedno z najúspešnejších autorských tandemov. George dodával melódie, Ira im dával slová – často s humorom, iróniou, slovnými hračkami a neobyčajným citom pre rytmus angličtiny. Spoločne vytvorili stovky piesní a podpísali sa pod 15 broadwayských muzikálov, filmovú hudbu aj operu Porgy and Bess.
K hudbe ho priviedla náhoda
Zaujímavé je, že Gershwinov hudobný príbeh sa nezačal plánovanou kariérou zázračného dieťaťa. Keď rodina približne v roku 1910 kúpila klavír, pôvodne bol určený pre jeho brata. George však nástroj rýchlo ovládol a ukázalo sa, že má výnimočný hudobný sluch a prirodzený talent.
Jeho prvé hudobné zážitky boli pritom trochu netradičné. Ako dieťa ho zaujala melódia Antona Rubinsteina, ktorú počul v harlemskej herni. Neskôr ho zásadne ovplyvnilo vystúpenie spolužiaka, huslistu Maxa Rosenza, ktorý zahral Dvořákovu Humoresku. Práve tento zážitok mu otvoril nový rozmer hudby.
Významnú úlohu v jeho vzdelávaní zohral klavirista a pedagóg Charles Hambitzer. Rozpoznal jeho talent, podporoval ho v štúdiu klasickej klavírnej literatúry a vodil ho na koncerty. Gershwin sa postupne vzdelával aj v hudobnej teórii a harmónii. Nebol teda iba intuitívnym skladateľom, ako sa niekedy zjednodušene vykresľuje. Počas celého života sa snažil zdokonaľovať svoje remeslo.
V 15-tich rokoch urobil rozhodnutie, ktoré by nepotešilo ani rodičov dnešných tínedžerov: opustil strednú školu a nastúpil do hudobného vydavateľstva Jerome H. Remick & Co. na Manhattane. Jeho pracovnou náplňou bolo predvádzať nové skladby na klavíri a presviedčať spevákov či hudobníkov, aby si ich kúpili. V prostredí známej newyorskej hudobnej štvrte Tin Pan Alley sa tak naučil, čo publikum baví, čo si ľudia zapamätajú a prečo niektoré melódie fungujú lepšie ako iné.
Nebola to práca pre romantikov. Gershwin musel denne prehrávať cudzie skladby a často celé hodiny sedieť za klavírom. Zároveň však získaval neoceniteľnú prax. Popri zamestnaní komponoval vlastné piesne a postupne sa presadzoval ako skladateľ. Prvé známe kompozície vytvoril už približne v roku 1913, prvú publikovanú pieseň vydal v roku 1916.
Prvý hit, ktorý mu odštartoval kariéru
Prvý skutočne veľký úspech prišiel v roku 1919. Gershwin v spolupráci s textárom Irvingom Caesarom napísal pieseň Swanee. Spočiatku to nevyzeralo na žiadnu hudobnú revolúciu. Potom si ju však všimol populárny spevák a zabávač Al Jolson, ktorý ju zaradil do svojho predstavenia Sinbad.
Keď ju Jolson v roku 1920 nahral, z piesne sa stal obrovský hit. Gershwin mal vtedy iba 21 rokov a zrazu sa z mladého klaviristu, ktorý hrával skladby iných autorov v hudobnom vydavateľstve, stala vyhľadávaná skladateľská osobnosť. Zaujímavé je, že Swanee napísal za pomerne krátky čas. Jej úspech mu priniesol nielen peniaze a popularitu, ale predovšetkým možnosť venovať sa vlastnej tvorbe naplno.
Swanee z neho urobila hviezdu, no Rhapsody in Blue skladateľa svetového formátu
V roku 1924 ho oslovil kapelník Paul Whiteman s požiadavkou vytvoriť nové orchestrálne dielo, ktoré by ukázalo možnosti modernej americkej hudby. Gershwin spojil klavír, jazzové rytmy, bluesové prvky a symfonický zvuk do kompozície, ktorá nemala vtedajšej hudobnej scéne obdobu.
Premiéra sa uskutočnila 12. februára 1924 v newyorskej Aeolian Hall. Gershwin sedel za klavírom a Whiteman dirigoval orchester. Slávny úvod s nezameniteľným stúpajúcim klarinetovým glissandom sa stal jedným z najrozpoznateľnejších hudobných motívov 20. storočia.
Dielo malo mimoriadny úspech a definitívne ukázalo, že jazz nemusí zostať iba v tanečných sálach a kluboch. Môže zaznieť aj v koncertnej sieni po boku klasickej hudby. Gershwin sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov takzvaného symfonického jazzu.
Päť melódií, ktoré ho urobili „nesmrteľným“
Gershwinova tvorba je mimoriadne rozsiahla. Spolu s bratom Irom vytvorili stovky piesní a mnohé z nich sa stali súčasťou svetového hudobného dedičstva.
Medzi najznámejšie patria:
1. Summertime – uspávanka z opery Porgy and Bess (1935). Jedna z najnahrávanejších piesní v dejinách hudby, ktorú interpretovali Billie Holiday, Ella Fitzgerald, Louis Armstrong, Janis Joplin a množstvo ďalších umelcov.
2. I Got Rhythm – energická skladba z muzikálu Girl Crazy (1930). Jej harmonická štruktúra sa stala základom množstva jazzových improvizácií.
3. Someone to Watch Over Me – nádherná balada z muzikálu Oh, Kay! (1926), ktorá patrí k najobľúbenejším štandardom amerického jazzového spevníka.
4. Embraceable You – romantická melódia z muzikálu Girl Crazy (1930), ktorú preslávili desiatky jazzových spevákov a inštrumentalistov.
5. The Man I Love – pôvodne skladba z muzikálu Lady, Be Good! (1924), ktorá sa postupne stala jednou z najvýznamnejších jazzových balád.
Všetky spomenuté skladby sa zároveň stali jazzovými štandardmi, ktoré budete počuť aj dnes v rôznych interpretáciách jazzových klaviristov a gitaristov v kluboch či koncertných sálach po celom svete.
Broadway, muzikály a opera: Gershwinov tvorivý svet nepoznal hranice
Gershwin nebol iba autorom jednotlivých piesní. Spolu s bratom Irom vytvoril celý rad úspešných divadelných diel. Medzi najvýznamnejšie patria:
• Lady, Be Good! (1924) – prvý kompletný muzikál bratov Gershwinovcov, ktorý výrazne pomohol naštartovať ich spoločnú broadwayskú kariéru.
• Oh, Kay! (1926) – muzikál, v ktorom zaznela legendárna pieseň Someone to Watch Over Me.
• Funny Face (1927) – ďalší úspešný projekt spojený s Fredom Astairom a jeho sestrou Adele.
• Girl Crazy (1930) – muzikál, ktorý priniesol hity I Got Rhythm, Embraceable You a But Not for Me.
• Of Thee I Sing (1931) – politická satira, ktorá sa stala prvým muzikálom oceneným Pulitzerovou cenou za drámu.
Vrcholom jeho ambícií však bola opera Porgy and Bess z roku 1935. Dielo zasadené do prostredia afroamerickej komunity v Južnej Karolíne spojilo opernú tradíciu s jazzom, blues a spirituálmi. Práve z neho pochádza legendárna pieseň Summertime, ktorá je svetovým hudobným fenoménom.
Gershwin sa pri komponovaní snažil zachytiť hudobnú osobitosť afroamerickej kultúry. Nešlo mu iba o ďalší úspešný broadwayský titul. Chcel vytvoriť veľké americké hudobnodramatické dielo.
Žid Gerschwin
Gershwinov židovský pôvod je nepochybný, jeho vzťah k náboženstvu však nie je príliš jasný a hodnoverne preukázateľný.
Obaja rodičia pochádzali z ruských židovských rodín. Gershwinovci však nepatrili k prísne nábožensky praktizujúcim rodinám. Historici ich charakterizujú ako sekularizovaných Židov, ktorí si napriek tomu zachovávali niektoré náboženské a kultúrne tradície.
George teda nebol ortodoxným ani pravidelne praktizujúcim Židom v tradičnom zmysle. Jeho židovský pôvod však nebol niečím, čo by popieral alebo pred čím by sa potreboval skrývať.
Dokonca sa zaujímal o židovskú hudobnú tradíciu. Jeho rodičia udržiavali kontakty s umelcami z newyorského jidiš divadelného prostredia a mladý George im hrával na klavíri a spieval jidiš piesne.
Zaujímavý je aj jeho vlastný pohľad na hudbu a židovskú identitu. Podľa biografie Howarda Pollacka Gershwin uvažoval, že mnohé jeho hudobné motívy majú židovské cítenie, hoci ich považoval za čisto americké svojím štýlom.
Jeho tvorba tak predstavuje zaujímavé spojenie kultúrnych vplyvov, ktoré sa v New Yorku prelínali na každom kroku.
Pôvod nebol výhodou
Gershwin vyrastal v období, keď bol antisemitizmus v americkej spoločnosti výrazne prítomný. Židovskí prisťahovalci a ich potomkovia čelili predsudkom, spoločenskému vylučovaniu a diskriminácii. Výrazné boli najmä v prostredí prestížnych spoločenských kruhov, univerzít či niektorých umeleckých inštitúcií.
Jeho kariéra zároveň ukazuje, že židovskí prisťahovalci a ich potomkovia zohrali zásadnú úlohu aj pri formovaní americkej populárnej hudby. Gershwin nebol jediným príkladom. Podobnú cestu si vybudovali aj Irving Berlin či Jerome Kern.
Židovská kultúrna identita však bola výraznou súčasťou prostredia, z ktorého vyrástla jedna z najvýraznejších kapitol americkej hudobnej histórie.
Gershwin zomrel 11. júla 1937 v Los Angeles vo veku iba 38 rokov. Príčinou bol nádor mozgu, ktorý lekári diagnostikovali až po tom, ako sa jeho zdravotný stav začal dramaticky zhoršovať. Napriek operácii sa ho nepodarilo zachrániť. V čase, keď zomrel, bol na vrchole tvorivých síl a pracoval na ďalších hudobných projektoch.
Zanechal po sebe diela, ktoré sa dodnes hrajú v koncertných sálach, operných domoch, jazzových kluboch aj na filmových plátnach. Jeho melódie interpretovali Frank Sinatra, Ella Fitzgerald, Louis Armstrong, Billie Holiday, Miles Davis, Janis Joplin či Sting.
Gershwin dokázal vytvoriť hudbu, ktorá nepotrebuje vysvetlenie ani preklad. Stačí niekoľko tónov Rhapsody in Blue alebo prvé takty Summertime a väčšina ľudí vie, že počúva niečo výnimočné, niečo od Gerschwina.
Vypočujte si rôzne interpretácie najznámejšej skladby Summertime:
