Skočiť na hlavný obsah
Podporte nás

Main navigation

  • Aktuality
  • ICEJ News
  • Magazín
  • Podcasty
  • Témy
Domov
  1. Domov
  2. Magazín
  3. Nacistom tvrdila, že je dcérou Gustava Klimta. Toto klamstvo jej zachránilo život
Kultúra

Nacistom tvrdila, že je dcérou Gustava Klimta. Toto klamstvo jej zachránilo život

Príbeh Elisabeth Ledererovej je jedným z najpozoruhodnejších spojení umenia a holokaustu. Mladá žena z bohatej viedenskej židovskej rodiny sa počas nacistického prenasledovania uchýlila k nezvyčajnému klamstvu: tvrdila, že jej biologickým otcom je slávny maliar Gustav Klimt. Pomohla jej pritom aj osoba z nacistického prostredia. Portrét, ktorý Klimt vytvoril pred 1. svetovou vojnou jej tak zachránil život. Aukčná sieň Sotheby's vydražil spomínaný obraz zhruba pred rokom za rekordných viac ako 236 miliónov dolárov.

rastislav.dubovsky
Rastislav Dubovský
18.11.2026
5 minút
Portrét Elisabeth Ledererovej od Gustava Klimta, zdroj Aukčná sieň Sotheby's.
Zdieľať
Facebook Twitter / X LinkedIn Kopírovať odkaz
Vypočujte si článok

Obraz, ktorý zachránil život

Na portréte stojí mladá Elisabeth v bielych šatách, s pokojným a takmer ostýchavým pohľadom. Za ňou sa rozprestiera farebný svet orientálnych motívov, postáv, bojovníkov a dvorných sprievodcov. Pôsobí ako cisárovná z knižných príbehov. V skutočnosti je to Elisabeth Ledererová, dcéra jednej z najbohatších a najvýznamnejších židovských rodín vo Viedni začiatku 20. storočia.

Rakúsky maliar Gustav Klimt je jeden z najvýraznejších a pravdepodobne najznámejší predstaviteľov viedenskej secesie. Okrem iného bol aj mentorom mladého a svojského maliara Gustava Klimta. Ich ateliéri boli v 13. viedenskom obvode Hietzing niekoľko ulíc od seba. 

Obraz, známy pod názvom Portrait of Elisabeth Lederer, dnes patrí k najcennejším dielam moderného umenia, aké sa kedy vôbec predali na aukcii. Za jeho cenou sa však skrýva príbeh, ktorý je oveľa dramatickejší než samotný súboj zberateľov o umelecké dielo.

Rodina, ktorá bola obklopená Klimtom

Elisabeth sa narodila 20. januára 1894 vo Viedni. Jej otec bol priemyselník August Lederer, židovský podnikateľ, ktorý zbohatol v liehovarníckom priemysle. Matka Serena Ledererová, rodená Pulitzerová, patrila k výrazným osobnostiam viedenskej spoločnosti. Známa bola nielen svojím spoločenským postavením, ale aj vycibreným vkusom a vášňou pre umenie.

Ledererovci patrili medzi najvýznamnejších mecenášov Gustava Klimta. Ich vzťah s maliarom nebol iba obchodný. Klimt pravidelne navštevoval ich domácnosť, zúčastňoval sa na rodinných stretnutiach a umeleckých salónoch. Serena sa pod jeho vedením dokonca učila kresliť.

Klimt namaľoval portréty viacerých generácií tejto rodiny. V roku 1899 vytvoril portrét Sereny, neskôr sa pustil do obrazu jej dcéry Elisabeth a v roku 1917 pracoval aj na podobizni Sereninej matky Charlotte Pulitzerovej.

Práve Elisabethin portrét vznikal v rokoch 1914 až 1916. Maliar ju zobrazil v bielom odeve, zatiaľ čo za jej postavou rozvinul bohato zdobený čínsky cisársky dračí plášť. Pozadie vypĺňajú drobné postavy inšpirované čínskou ornamentikou. Nejde o obyčajnú dekoráciu. Cisársky odev symbolizuje moc a spoločenské postavenie, čím Klimt svojej modelke dodal takmer panovnícku dôstojnosť.

Finálne dokončenie obrazu trvalo viac ako dva roky a portrét patrí k najreprezentatívnejším portrétom neskorého Klimtovho obdobia.

Rodinný pôvod sa takmer stal rozsudkom smrti

Život Ledererovcov zásadne zmenil marec 1938. Po „anšluse“ (násilnom pripojení) Rakúska nacistickým Nemeckom sa židovské obyvateľstvo ocitlo pod čoraz tvrdším tlakom. Majetok rodiny Ledererovcov vrátane rozsiahlej umeleckej zbierky sa stal predmetom nacistického vyvlastňovania.

August Lederer sa toho už nedožil. Zomrel v roku 1936. Jeho manželka Serena napokon utiekla do Budapešti, kde v roku 1943 zomrela. Synovia Erich a Friedrich prežili vojnu v exile.

Elisabeth zostala vo Viedni. Práve jej osud sa stal jednou z najnezvyčajnejších kapitol príbehu tejto rodiny.

Po rozvode s manželom Wolfgangom von Bachofen-Echtom v roku 1938 bola ako židovská žena vystavená nebezpečenstvu nacistického prenasledovania. V roku 1939 preto predložila nacistickým úradom vlastnú verziu svojho pôvodu. Tvrdila, že jej biologickým otcom nebol August Lederer, ale Gustav Klimt.

Samozrejme nebola to pravda.

Podľa dokumentácie Sotheby's svoju verziu podporila aj spomienkami na blízky vzťah s maliarom. Jej matka Serena potvrdila tvrdenie o Klimtovom otcovstve a podpísala príslušné vyhlásenie. Elisabeth pomohol aj bývalý švagor, ktorý zastával vysoké postavenie medzi nacistickými funckionármi.

Po rôznych preverovaniach a skúmaniach úrady uznali Klimta za jej biologického otca. Keďže maliar nebol židovského pôvodu, toto fiktívne príbuzenstvo jej pomohlo vyhnúť sa rasovému prenasledovaniu.

Elisabeth tak mohla zostať vo Viedni. Zomrela 19. októbra 1944 na ťažkú chorobu. Mala iba 50 rokov. Jej príbeh ostáva mrazivým svedectvom o dobe, v ktorej bol pravda o vlastnej rodine a pôvode otázkou života a smrti.

Portrét prežil besnenie nacistov

Nacisti skonfiškovali rozsiahlu umeleckú zbierku Ledererovcov. Mnohé Klimtove diela vrátane významných obrazov z jeho rôznych tvorivých období skončili na zámku Immendorf v Dolnom Rakúsku, kde boli uložené počas vojny.

V máji 1945, v posledných dňoch druhej svetovej vojny, zámok zachvátil požiar. Väčšina umeleckých diel, ktoré sa v ňom nachádzali, bola zničená. Oheň pripravil svet o množstvo Klimtových obrazov, ktorých hodnotu dnes možno len ťažko vyčísliť.

Podľa vysvetlenia, ktoré uvádzala aj kanadská National Gallery, nacistické úrady považovali portréty židovských osôb za príliš židovské na to, aby ich zaradili medzi diela vhodné na privlastnenie. Rodinné podobizne preto zostali oddelené od ostatných obrazov, ktoré skončili na zámku.

Po vojne sa portrét spolu s podobizňou Elisabethinej matky objavil na viedenskom umeleckom trhu. V roku 1948 sa plánoval ich predaj prostredníctvom aukčného domu Dorotheum, napokon sa však od dražby upustilo a oba obrazy vrátili Elisabethinmu bratovi Erichovi Ledererovi.

Bol to dôležitý moment. Dielo, ktoré prežilo nacistické vyvlastňovanie aj vojnový požiar, sa vrátilo do rodiny, ktorej príbeh bolo vytvorené zachytiť.

Štyridsať rokov v byte dediča kozmetického impéria

V roku 1983 získal obraz obchodník s umením Serge Sabarsky. O dva roky neskôr ho kúpil Leonard A. Lauder, syn zakladateľov kozmetickej spoločnosti Estée Lauder a jeden z najvýznamnejších amerických zberateľov umenia.

Lauder, ktorý zomrel 14. júna 2025 vo veku 92 rokov, vlastnil portrét od decembra 1985. V jeho súkromnej zbierke zostal približne štyri desaťročia. Obraz zdobil jeho newyorský byt na Manhattane.

Lauder nebol iba dedičom kozmetického impéria. Bol významným mecenášom a podporovateľom umeleckých inštitúcií. Jeho zbierka kubistického umenia, ktorú v roku 2013 prisľúbil Metropolitnému múzeu umenia v New Yorku, patrila k najvýznamnejším súkromným darom v dejinách tejto inštitúcie.

Po jeho smrti sa rozhodlo o predaji časti jeho umeleckej zbierky. Jednou z najväčších udalostí aukčného večera v Sotheby's sa stal práve Klimtov portrét Elisabeth Ledererovej.
 

Záznam z dražby Klimtovho portrétu Elisabeth Ledererovej:

Gustav Klimt Portrait Takes the Title of Most Expensive Work of Modern Art Ever Sold | Sotheby'sGustav Klimt Portrait Takes the Title of Most Expensive Work of Modern Art Ever Sold | Sotheby's


Námet a zdroje autora článku:

https://www.instagram.com/reel/De48bIdFYWK/

https://www.sothebys.com/en/articles/the-new-york-sales-november-2025-breuer-results

https://edition.cnn.com/2025/11/11/style/klimt-elisabeth-lederer-auction-sothebys

https://www.bbc.com/culture/article/20251118-why-klimts-portrait-of-elisabeth-lederer-painting-sold-for-150-million-dollars

https://www.theguardian.com/artanddesign/2025/nov/19/gustav-klimt-portrait-sells-for-2364m-making-it-the-second-most-expensive-artwork-sold-at-auction
 


 

Ďalšie články

Všetky články
Kultúra

George Gershwin: Chlapec z Brooklynu, ktorý priniesol jazz skoro do každej (nielen) americkej domácnosti

11.11.2026
7 minút
Kultúra

Od Borata, Alvyho Singera po Big Blowout Georga Michaela. Bleskový sprievodca židovským humorom v kinematografii

06.11.2026
5 minút
Kultúra

Serge Gainsbourg: Židovský chlapec, bohém a provokatér, ktorý premenil škandál na umenie

26.10.2026
5 minút

Zostaňte v obraze s naším newsletterom

Dostávajte výber tých najdôležitejších článkov, podcastov a komentárov priamo do vašej e-mailovej schránky každý piatok.
The subscriber's email address.
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov pre účely zasielania newslettera.

Nezávislá žurnalistika potrebuje vašu podporu

Argument je priestor pre kultivovanú verejnú debatu, hlboké analýzy a poctivé podcasty. Naša práca je možná len vďaka podpore našich čitateľov a poslucháčov. Pridajte sa k nim.
Podporte nás
Argument.sk logo

Obsah

  • Podcasty
  • Magazín
  • Témy

O nás

  • Naši autori
  • Kontakt
  • O nás

Podpora

  • Podporte Argument
© 2026 Argument. Všetky práva vyhradené. Created by: epix media
  • Ochrana súkromia
  • Nastavenie cookies