Mŕtvu sionistku si ctíme. Doprajeme právo na slobodu aj živým Židom?
Zajtra to bude 82 rokov, keď v Kremničke po dňoch mučenia zavraždili Chavivu Martu Reik. Ženu, ktorá vyrastala v Banskej Bystrici, odišla do Britskej Palestíny a v roku 1944 sa po tvrdom výcviku ako vojačka vrátila, aby bojovala proti nacizmu a zachraňovala civilistov pred smrťou, ktorá im hrozila od nemeckých i slovenských fašistov.
Bola Židovka
Mala 30 rokov. Sionistka. Antifašistka. Žena, ktorá rozumela tomu, že sloboda bez možnosti brániť sa pred vrahmi môže zostať len prázdnym slovom.
O deň neskôr, 21. novembra, bude v Banskej Bystrici pochod za slobodnú Palestínu.
Zvláštna, až boľavá symbolika. V meste, v ktorom si pripomíname židovskú hrdinku zavraždenú nacistami a ich domácimi pomáhačmi, sa bude opäť hovoriť o práve ľudí na slobodu. Len či ho dokážeme priznať všetkým.
Čo by dnes Chavive povedali ľudia, ktorí žiadajú slobodu pre palestínskych Arabov, ale židovskému národu upierajú právo na vlastný štát? Ktorí obdivujú židovský protifašistický odboj z roku 1944, ale odmietajú právo Židov brániť sa pred terorom v roku 2026?
Že vtedy bolo správne vziať do rúk zbraň, ale dnes majú byť bezbranní?
Že si židovské dejiny si zaslúžia úctu, ale budúcnosť Židov už nie?
Odmietam predstavu, že Židia sú prijateľnejší ako obete dejín než ako slobodní ľudia s právom rozhodovať o vlastnom osude.
Palestínčania majú právo na slobodu. Na dôstojnosť. Na vlastnú politickú budúcnosť, na bezpečný domov, na život bez teroru, vojny a ponižovania. Utrpenie palestínskych detí nie je menej tragické než utrpenie izraelských detí. A zodpovednosť za vojnové zločiny musí byť vyvodzovaná bez ohľadu na národnosť ich páchateľov.
Ale sloboda Palestíny predsa nemôže znamenať zánik Izraela
Pri "From the river to the sea", sa pýtam, kde je v tej predstave miesto pre židovské sebaurčenie. Vymazanie Izraela z mapy totiž nie je iba oslobodenie jedného národa, ale o popretie práv druhého.
Ak niekto kričí Free Palestine, mal by mať odvahu kričať Free Palestine from Hamas!
Osloboďme Palestínu od teroristov, ktorí vraždia, unášali ľudí a vlastnému obyvateľstvu desaťročia upierajú slobodnú politickú súťaž. Palestínčania si zaslúžia predstaviteľov, ktorých môžu slobodne voliť, kontrolovať a vymeniť. Nie vládu ozbrojencov.
V Izraeli majú arabskí občania právo voliť aj byť volení do parlamentu. V Gaze sa od roku 2006 neuskutočnili palestínske parlamentné voľby. Toto predsa tiež patrí do debát o demokracii, slobode a sebaurčení. Nepíšem o bezhlavom súhlase so všetkými rozhodnutiami izraelskej vlády. Právo na obranu pred agresiou a terorizmom neznamená právo neobmedzene používať silu či trestať civilné obyvateľstvo.
Neviem si predstaviť, že by som Ukrajine priznávala právo brániť svoju existenciu pred agresorom a Izraelu ho odoprela. Že by som odsudzovala ruské rakety dopadajúce na ukrajinské mestá, ale hľadala ospravedlnenie pre teroristov vraždiacich izraelské rodiny (mimochodom nie len židovské, ale aj arabské, kresťanské a podobne).
Morálny kompas sa nemôže meniť podľa toho, akú vlajku práve držíme v rukách
A ešte niečo v súvislosti s Chavivou. Bystrica bola mestom jej mladosti. Mestom jej odporu. Kremnička miestom jej smrti. Nie je to hodina dejepisu. Je to miestna pamäť, konkrétna ľudská tvár a zodpovednosť, ktorú sme zdedili.
Chaviva sa nevrátila na Slovensko preto, aby si vybrala medzi Židmi a ostatnými ľuďmi. Vrátila sa bojovať proti tým, ktorí rozhodovali, komu dovolia žiť a komu nie. Nevytvárajme dnes v mene solidarity nové výnimky z ľudskej dôstojnosti.
Chcem krajinu slobodnú od teroru, útlaku a bezprávia. Chcem bezpečný Izrael. Chcem právo Palestínčanov aj Židov na sebaurčenie a život bez strachu. Ale od každého, kto sa hlási k antifašizmu, očakávam, že také právo nebude podmieňovať národnosťou, vierou či politickou sympatiou.
Sloboda, v ktorej nie je miesto pre Židov alebo Arabov, nie je slobodou.
Chaviva sa do horiacej vlasti vrátila dobrovoľne, hoci mohla zostať v bezpečí, Chaviva mohla utiecť do bezpečia a nechať desiatky civilistov v bunkri nad Pohronským Bukovcom.
My dnes nemusíme riskovať žiadny život, aby sme dokázali jednu oveľa jednoduchšiu vec.
Pomenovať teror terorom. Antisemitizmus antisemitizmom. A slobodu slobodou. Aj keď sa to práve nehodí do hesiel na transparentoch.
Odporúčaný podcast k téme
Mazurek úspešne preberá témy AfD. Podľa Andreja Bána demokratická opozícia nemá jasnú odpoveď na úspech extrémistov na sociálnych sieťach
Andrej Bán je slovenský reportér, dokumentárny fotograf a publicista, ktorý mapoval viacere vojnové konflikty, humanitárne krízy a osudy ľudí na okraj spoločnosti. Ako dlhoročný reportér a fotograf denníka N priniesol príbehy z oblasti ako sú Kosovo, Afganistan či Ukrajina, ale aj zo slovenských regiónov. Prečo v regiónoch rastie popularita Republiky a Milana Mazureka? Andrej to zisťoval priamo v teréne a svoje skúsenosti a zozbierané výpovede s nami zdieľa v tomto rozhovore.