Skočiť na hlavný obsah
Podporte nás

Main navigation

  • Aktuality
  • ICEJ News
  • Magazín
  • Podcasty
  • Témy
Domov
  1. Domov
  2. Magazín
  3. Antisemitizmus za socializmu: Nenávisť, ktorá menila svoju tvár
Antisemitizmus

Antisemitizmus za socializmu: Nenávisť, ktorá menila svoju tvár

Pripomíname si 37 rokov od pádu komunistického režimu, ktorý zásadne poznačil novodobé dejiny Slovenska. November 1989 priniesol slobodu aj židovskej komunite, ktorá počas štyroch desaťročí čelila otvorenému prenasledovaniu, diskriminácii i nenápadnému vytláčaniu z verejného života.

PŠ
Peter Švec Externý autor
ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút.
18.11.2026
4 minúty
Ilustračné foto, autor: Peter Švec.
Zdieľať
Facebook Twitter / X LinkedIn Kopírovať odkaz
Vypočujte si článok

Keď sa po druhej svetovej vojne vracali Židia z koncentračných táborov, mnohí zisťovali, že antisemitizmus porážkou nacizmu nezmizol

Čakali ich spory o majetok, nepriateľstvo bývalých susedov a neraz aj otvorená nenávisť. Komunistický režim, ktorý sa v roku 1948 zmocnil Československa, síce hlásal rovnosť pre všetkých, no sám postupne urobil z antisemitizmu jeden z nástrojov svojej politiky.

Päťdesiate roky priniesli jeho najbrutálnejšiu podobu.

Vykonštruovaný proces s Rudolfom Slánským v roku 1952 nebol iba likvidáciou nepohodlných komunistických funkcionárov. Bol aj veľkolepým antisemitským predstavením. Z jeho štrnástich obžalovaných bolo jedenásť židovského pôvodu a jedenásť skončilo na popravisku. Štátna propaganda šírila predstavu o medzinárodnom sionistickom sprisahaní a Židia sa stávali podozrivými už pre svoj pôvod. Nedôvera zasahovala aj ľudí, ktorí s politikou nemali nič spoločné. Židovský pôvod sa mohol stať prekážkou kariérneho postupu, dôvodom kádrového preverovania či straty zamestnania.

Po Stalinovej smrti represie postupne slabli

Šesťdesiate roky priniesli uvoľnenie spoločenských pomerov a otvorenejšiu diskusiu o zločinoch stalinizmu. Lenže v roku 1967 prišiel ďalší zlom. Po víťazstve Izraela v šesťdňovej vojne Československo prerušilo s Izraelom diplomatické vzťahy a pridalo sa k sovietskej protiizraelskej kampani. Kritika izraelskej politiky sa v štátnej propagande miešala s antisemitskými stereotypmi a starými predstavami o židovských sprisahaniach.

Jedným z najpozoruhodnejších protestov proti tejto politike bol čin Ladislava Mňačka

Známy slovenský spisovateľ, bývalý partizán a komunista, ktorý nemal židovský pôvod, odišiel v auguste 1967 cez Rakúsko do Izraela, aby verejne vyjadril nesúhlas s postojom československej vlády. Reakcia režimu bola mimoriadne tvrdá. Mňačka zbavili občianstva, vylúčili z komunistickej strany a odobrali mu štátne vyznamenania aj titul zaslúžilého umelca. Jeho protest bol pre komunistickú moc o to nepríjemnejší, že išlo o medzinárodne uznávaného spisovateľa, ktorý dovtedy patril k známym osobnostiam československého verejného života. Odmietol mlčať v čase, keď sa z Izraela stával oficiálny nepriateľ socialistického tábora.

Pražská jar v roku 1968 priniesla nádej na ďalšiu zmenu

Mňačka rehabilitovali a vrátil sa domov. Otvorila sa diskusia o politických procesoch a krivdách minulosti. Augustová okupácia však toto obdobie ukončila a s nástupom normalizácie sa vrátila aj politika podozrievania a kontroly.

Antisemitizmus sedemdesiatych a osemdesiatych rokov už nepotreboval veľké politické procesy 

Mal tichšiu, ale o to zákernejšiu podobu. Židovský pôvod mohol komplikovať kariéru, prístup k niektorým funkciám či vzťahy s úradmi. Štátna bezpečnosť sledovala Židov pod zámienkou boja proti sionizmu, zaujímala sa o ich rodiny, kontakty so zahraničím aj náboženské aktivity. Židovské obce síce existovali, ale ich činnosť bola pod prísnym dohľadom štátu. Kontakty s Izraelom a zahraničnými židovskými organizáciami mohli vyvolávať osobitné podozrenie.

Režim nemusel každého Žida priamo prenasledovať

Stačilo vytvoriť prostredie, v ktorom bolo bezpečnejšie o svojom pôvode mlčať. Niektoré rodiny prestávali verejne prejavovať svoju židovskú identitu, iné sa usilovali ochrániť deti pred problémami, ktoré im mohla priniesť. Postupne sa tak oslabovalo odovzdávanie tradícií, náboženského života a vedomia vlastných koreňov ďalším generáciám.

Osobitnou kapitolou bolo vytláčanie židovskej identity aj z historickej pamäti

Komunistický režim síce pripomínal obete fašizmu, ale osobitný rozmer holokaustu často ustupoval ideologickému výkladu dejín. Židia boli predstavovaní predovšetkým ako obete fašizmu, nie ako národ, ktorý sa nacistická ideológia pokúsila systematicky vyhladiť. Aj tým sa z verejného povedomia vytrácala časť židovskej histórie a identity.

Náboženský život Židov čelil podobným obmedzeniam ako kresťanské cirkvi, no ich postavenie bolo v niečom odlišné

Komunistický režim kontroloval náboženské obce, obmedzoval vzdelávanie a zasahoval do ich vnútorného života. V prípade Židov sa však k všeobecnému náboženskému útlaku pridával antisemitizmus a štátny antisionizmus. Podozrivými sa tak stávali nielen pre svoju vieru, ale aj pre židovský pôvod či vzťah k Izraelu. A to aj vtedy, keď sami nijaké náboženstvo nepraktizovali.

November 1989 preto znamenal pre československých Židov oveľa viac než iba koniec jednej politickej diktatúry

Otvoril cestu k slobodnému náboženskému a komunitnému životu, obnove židovských tradícií, vzdelávania a verejnému pripomínaniu vlastnej histórie. Vo februári 1990 Československo obnovilo diplomatické vzťahy s Izraelom. Židovské komunity získali možnosť slobodne rozvíjať kontakty so židovským svetom, ktoré boli desaťročia obmedzované alebo považované za podozrivé.

Antisemitizmus počas socializmu nemal stále rovnakú intenzitu

Prichádzal vo vlnách, menil svoje heslá aj metódy. Od politických popráv cez propagandistické kampane až po každodennú diskrimináciu a strach priznať sa k vlastnému pôvodu. A hoci sa netýkal všetkých Židov rovnakým spôsobom, zanechal hlboké stopy v celej komunite.

Komunistický režim nemusel Židov vyháňať zo spoločnosti, aby ich z nej postupne vytláčal

Stačilo, že mnohých naučil skrývať, kým sú. November 1989 im otvoril cestu k slobode, v ktorej sa už za svoju identitu nemuseli ospravedlňovať. Aktuálny nárast antisemitizmu a antisionizmu po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 je samostatnou témou a venuje sa jej v mnohých článkoch a podcastoch Argument.sk.

 

Pramene a historické podklady:

  • Martin Šromovský: Vlna antisemitizmu v Československu vyvolaná politickým procesom s Rudolfom Slánskym a spol https://lnk.sk/amd35 
  • Odborné práce o antisemitizme a antisionizme v Československu v rokoch 1948 – 1953.
  • Ústav pamäti národa – výskum činnosti Štátnej bezpečnosti a sledovania židovských komunít. https://lnk.sk/plqy7 
  • Historické a životopisné materiály o Ladislavovi Mňačkovi a jeho proteste proti československej politike voči Izraelu. 
  • Slovenské literárne centrum – životopisné materiály o Ladislavovi Mňačkovi. https://lnk.sk/cnpu0
Prevzatý text

Autor: Peter Švec, ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút.

Ďalšie články

Všetky články
Antisemitizmus

BBC vyplatí židovskej dokumentaristke 400-tisíc libier po obvineniach z antisemitizmu

27.10.2026
2 minúty
Antisemitizmus

„Píšem tento text, pretože chcem, aby ľudia mimo Izraela pochopili, čo pre nás znamenal 7. október,“ Eran Shayshon

14.10.2026
4 minúty
Antisemitizmus

„Myslel som si, že Šoa (Holokaust) bol poslednou hrôzou, ale 7. október ukázal, že toto sa môže opakovať,“ hovorí Micha Dor

08.10.2026
2 minúty

Zostaňte v obraze s naším newsletterom

Dostávajte výber tých najdôležitejších článkov, podcastov a komentárov priamo do vašej e-mailovej schránky každý piatok.
The subscriber's email address.
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov pre účely zasielania newslettera.

Nezávislá žurnalistika potrebuje vašu podporu

Argument je priestor pre kultivovanú verejnú debatu, hlboké analýzy a poctivé podcasty. Naša práca je možná len vďaka podpore našich čitateľov a poslucháčov. Pridajte sa k nim.
Podporte nás
Argument.sk logo

Obsah

  • Podcasty
  • Magazín
  • Témy

O nás

  • Naši autori
  • Kontakt
  • O nás

Podpora

  • Podporte Argument
© 2026 Argument. Všetky práva vyhradené. Created by: epix media
  • Ochrana súkromia
  • Nastavenie cookies