Grigorij Mesežnikov: Čo (ne)publikuje slovenský mediálny mainstream o Gaze a Izraeli. Diel 3: Obvinenia Izraela - „hladomor“
Predslov redakcie: Autorský publicistický mini-seriál Grigorija Mesežnikova o tom, ako slovenské mainstreamové médiá pristupujú k preberaniu do svojich publikácií obsahov zo zahraničných zdrojov. Autor v ňom definuje dva základné interpretačné naratívy, ktoré dominujú verejnému a mediálnemu diskurzu v otázke o príčinách a priebehu vojny v Gaze.
Mini-seriál je rozdelený na 5 dielov, ktoré postupne zverejníme:
Diel 1: Naratívy a zdroje
Diel 2: Obvinenia Izraela - „genocída“ a „apartheid“
Diel 3: Obvinenia Izraela - „hladomor“
Diel 4: Obvinenia Izraela - „cielené zabíjanie novinárov“
Diel 5: Násilie Hamasu na židovských ženách
„Hladomor“
Jedným z najzávažnejších obvinení Izraela, použitých členmi svetovej proti-izraelskej aliancie počas vojny proti Hamasu, bolo obvinenie zo zámernej snahy vyhladovať civilné obyvateľstvo Gazy.
Vojna bez ohľadu na to kto ju vyvolal prináša rozmanité utrpenia civilistov, Gaza nie je výnimkou. Vojnové konflikty sa vyznačujú istou logikou, nijaké deklarácie a výzvy nemajú silu na to, aby ju zrušili. A už vôbec takú silu nemajú zavádzajúce obvinenia so zámerom diskvalifikovať jednu z bojujúcich strán, ako to bolo napríklad v prípade Toma Fletchera, zástupcu generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a koordinátora núdzovej pomoci. Ten v máji 2025 povedal o situácii v Gaze: „Je tu 14 000 bábätiek, ktoré zomrú v priebehu nasledujúcich 48 hodín, ak sa k nim nedostaneme.“ Tvrdil, že sa opiera o údaj z analýzy IPC (Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti). V skutočnosti v analýze IPC išlo o prospektívne predpokladaných (iba predpokladaných) 14 100 prípadov ťažkej akútnej podvýživy u detí vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov v období apríl 2025 až marec 2026.
Z dejín vojnových konfliktov vieme, že systematická humanitárna pomoc pre civilné obyvateľstvo patriace k nepriateľskej entite vo vojne prichádza až po skončení bojov. Izrael sprostredkovával túto pomoc počas vojny, umožňoval jej doručenie v bezprecedentných pre vojnové podmienky množstvách.
Kritika Izraela z rôznych tribún, katedier a námestí zaznievala ako dobre zladený a šikovným dirigentom dirigovaný spevácky zbor, jeho zvuky bolo dobre počuť aj na Slovensku vďaka otvorenému prístupu k domácemu mediálnemu priestoru. Hlas opačnej strany však nebolo počuť. Vôbec. Aj v súdnom procese obžalovaná strana má právo sa brániť, uviesť argumenty na svoju obhajobu a potvrdenie neviny. Slovenský mediálny mainstream však pre takúto obhajobu židovskému štátu priestor jednoducho nevytvoril.
A aká bola skutočná situácia?
Samozrejme nijaký hladomor v Gaze nebol a nie je ani dnes. Problémy s doručením potravín a inej pomoci na miesta kde ich civilisti najviac potrebovali určite boli, najväčším z nich boli rabovačky Hamasu, ktorý humanitárnu pomoc násilne rozkrádal a využíval ju na to, aby mohol naďalej vládnuť na tej časti územia Gazy ktorú mal pod svojou kontrolou.
Skupina izraelských akademikov, odborníkov na výživu (pre poriadok uvediem ich mená, keďže sa pod svoje zistenia podpísali, tak ako to robí každý poctivý výskumník, ktorý stojí za svojimi zisteniami a závermi – Naomi Fliss-Isakov, Dorit Nitzan, Moran Blaychfeld Magnazi, Joseph Mendlovic, Sharon Alroy Preis, Gilad Twig, Aron M. Troen a Ronit Endevelt) zverejnila v časopise Israel Journal of Health Policy Research štúdiu Food supplied to Gaza during seven months of the Hamas-Israel war [Potraviny dodané do Gazy počas siedmich mesiacov vojny medzi Hamasom a Izraelom]. Vyhodnotili dodávky potravinovej pomoci do Gazy počas vojny z hľadiska jej typu, doručeného množstva a nutričného zloženia. Ide o suchý až nudný text, plný počtov a názvov, s tabuľkami a grafmi.
Tu je jeden zo záverov štúdie: „Zistili sme, že s výnimkou februára prevýšilo množstvo potravín prekračujúcich hranice do Gazy minimálne požiadavky na humanitárnu pomoc na obyvateľa. Počas väčšiny prvej polovice roka 2024 sa do pásma Gazy prepravovalo dostatočné množstvo výživných potravín. Zistenia tejto správy, založené na komplexných prepravných dokladoch a konzervatívnych odhadoch, naznačujú, že množstvo potravín povolených na vstup do Gazy v období od januára do júla 2024 stačilo na uspokojenie minimálnych denných nutričných potrieb na obyvateľa pre dva milióny osôb postihnutých konfliktom na tomto území, pokiaľ ide o energiu, bielkoviny a tuky (nie však železo) vychádzajúc z medzinárodných humanitárnych smerníc“. Takže nijaký hladomor, ani zďaleka.
Po skončení ostrých bojov situácia s dodávkami humanitárnej pomoci, vrátane jej potravinovej zložky, sa ešte väčšmi vzdialila od hladomoru. Správa izraelského Koordinátora vládnych aktivít na územiach (COGAT) pod názvom Humanitarian Situation Report During the Ceasefire. October 2025 – June 2026 [Správa o humanitárnej situácii počas prímeria. Október 2025 – jún 2026] to názorne potvrdzuje. Podobne ako horeuvedená akademická štúdia, aj táto správa pracuje predovšetkým s počtami. Vyhodnocuje humanitárnu situáciu v Gaze od prímeria uzavretého v októbri 2025, zameriava sa na potravinovú bezpečnosť, vodu, sanitáciu a zdravotnícku pomoc. Uvádza, že: „Počas celého trvania prímeria prúdila do Gazy humanitárna pomoc v objemoch, ktoré výrazne prevyšovali medzinárodne deklarované humanitárne potreby“. Pokiaľ ide o potraviny, správa informuje: „Objem potravín vstupujúcich do Pásma Gazy je takmer trojnásobkom požiadaviek stanovených Svetovým potravinovým programom (WFP)“.
