Grigorij Mesežnikov: Čo (ne)publikuje slovenský mediálny mainstream o Gaze a Izraeli. Diel 2: Obvinenia Izraela - „genocída“ a „apartheid“

Mini-seriál je rozdelený na 5 dielov, ktoré postupne zverejníme:

Diel 1: Naratívy a zdroje 
Diel 2: Obvinenia Izraela - „genocída“ a „apartheid“
Diel 3: Obvinenia Izraela - „hladomor“
Diel 4: Obvinenia Izraela - „cielené zabíjanie novinárov“
Diel 5: Násilie Hamasu na židovských ženách

Obvinenia Izraela 

Ešte tristnejšia je situácia v prípade rôznych obvinení židovského štátu z páchania zločinov voči civilnému obyvateľstvu Gazy. Slovenský mediálny mainstream poskytuje obviňujúcej strane zastúpenej niektorými štátmi, zvláštnymi „nezávislými“ monitorovacími štruktúrami OSN, známymi svojim dlhodobým nepriateľským vzťahom k Izraelu, vybranými ľudsko-právnymi organizáciami, záujmovými spolkami a individuálnymi osobami, a strane odmietajúcej a vyvracajúcej spomínané obvinenia, tiež zastúpenej rôznymi organizáciami, združeniami, iniciatívami a individuálnymi osobami,  publikačný priestor v pomere X (pre obžalobu) ku 0 (pre obžalovaného a jeho advokátov), kde X je ľubovoľné číslo od 1 až do nekonečna. 

Je to vôbec možné? Odpoveď – je  to možné, v ďalšej časti príspevku to ukážeme na konkrétnych príkladoch, ktoré sa týkajú obvinení Izraela z genocídy, hladomoru, zámerného zabíjania novinárov, z praktizovania apartheidu. Dotkneme sa tiež kauzy informovania o násilí, páchanom na izraelských ženách počas útoku Hamasu 7. októbra 2023 a po ňom, keď boli unesené džihadistami  do Gazy a držané tam ako rukojemníčky.

„Genocída“

V decembri 2023, dva mesiace po tom, čo Izrael odpovedal na útok Hamasu ostrou pozemnou operáciou, ktorá tak ako každý iný vojenský konflikt v osídlených mestských oblastiach viedla k obetiam medzi civilným obyvateľstvom, Južná Afrika na politický pokyn Iránu podala podnet na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) s obvinením Izraela z páchania genocídy. V otázke o „izraelskej genocíde“ sa pomerne rýchlo vytvorila neformálna medzinárodná koalícia aktérov, ktorí na základe vlastného zaujatého úsudku tvrdia, že Izrael pácha genocídu. Patria do nej organizácie Amnesty International, Human Rights Watch, Lekári bez hraníc, „nezávislé“ vyšetrovacie komisie OSN, výbory OSN, niektorí osobitní spravodajcovia a komisári OSN, spolky typu  Medzinárodného združenia bádateľov genocídy (IAGS), individuálni aktivisti a jednotliví autori. 

ICJ od decembra 2023 posudzuje juhoafrický podnet. Neurobil zatiaľ vo veci nijaké rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo, že došlo k spáchaniu genocídy. Podľa naplánovaných úkonov (doplňovanie údajov obidvoma stranami a reakcie na ne) rozhodnutie ICJ vo veci samotnej nebude urobené skôr než v roku 2029, možno, že dokonca neskôr, takže akékoľvek tvrdenia o genocíde dovtedy nebudú mať oporu v nijakom rozhodnutí súdu.  

Stanoviská o „izraelskej genocíde“ prezentované rôznymi aktérmi horeuvedeného typu slovenské média bežne preberajú do svojho spravodajstva. Používajú ich autori redakčných príspevkov. S niektorými individuálnymi autormi podporujúce tieto tvrdenia dokonca zverejňujú rozsiahle rozhovory. Opačný názor na „izraelskú genocídu“ sa v takýchto príspevkoch spravidla obmedzuje na konštatovanie, že Izrael (izraelská vláda, izraelskí vládni a politickí činitelia, izraelská armáda) s týmito tvrdeniam nesúhlasí. Nič iné. Bodka. A to  ešte v tom lepšom prípade. Niekedy sa ani táto obligátna formulka do textov nedostáva.  

Pritom po juhoafrickom podaní na ICJ bolo vo svete publikované množstvo kvalifikovaných stanovísk renomovaných medzinárodných organizácií, iniciatív a osobností, ktoré presvedčivo vyvracajú tvrdenia o páchanej genocíde. Ich autori poukazujú na neudržateľnosť argumentov použitých členmi koalície za uznanie „izraelskej genocídy“. 

Ani jedno z týchto stanovísk však slovenské médiá nezaznamenali. Neprebrali ich do svojho spravodajstva, nevyužili ich vo svojich redakčných príspevkoch. Vedome alebo nevedome ich odignorovali a ignorujú naďalej. 

Nie je možné v jednom pomerne krátkom publicistickom príspevku napraviť to, čo médiá zanedbávajú roky. Uvediem na ukážku iba skromný výber publikovaných materiálov so stručnou charakteristikou ich obsahu a s odkazmi na ich full-textové verzie, aby čitateľ sám mohol posúdiť, či si zasluhujú aspoň zmienku. 

Výskumnici z Beginovho-Sadatovho centra pre strategické štúdie Bar-Ilanovej univerzity Danny Orbach, Jonathan Boxman, Yagil Henkin a Jonathan Braverman zverejnili 310-stranovú komplexnú odbornú analýzu Debunking the Genocide Allegations: A Reexamination of the Israel-Hamas War from October 7, 2023 to June 1, 2025 [Vyvrátenie obvinení z genocídy: Opätovné preskúmanie vojny medzi Izraelom a Hamasom v období od 7. októbra 2023 do 1. júna 2025]. Autori poukazujú na to, ako nositelia naratívu  o „izraelskej genocíde“ skresľujú debatu, ktorú sami iniciovali. Systematicky rozoberajú niektoré z najčastejšie vznesených obvinení proti Izraelu – z genocídy, z úmyselného vyhladovania, z bezohľadného zabíjania – spätným skúmaním údajov o obetiach, o dodávkach jedla, podrobujú analýze správy OSN. Ukazujú ako Hamas manipuluje s číslami, ako agentúry OSN potichu opravujú údaje bez priznania, že tak urobili, ako humanitárne organizácie nafukujú čísla o potrebnej pomoci, aby podnietili akcie proti židovskému štátu. Citovaná správa pritom nie je apriórnym ospravedlnením izraelských činov, stačí sa do nej pozornejšie začítať. Autori pripúšťajú nedbanlivosť vo velení,  tragédie civilistov, individuálne pochybenia vojakov. Jasne však odkazujú, že obvinenia z genocídy sú absolútne neopodstatnené.

Keď spolok s vznešeným názvom  Medzinárodné združenie bádateľov genocídy (IAGS) so sídlom v Austrálii, organizácie  v poslednom čase s dosť pošramotenou povesťou,  zverejnil už na prvý pohľad pochybné stanovisko o „izraelskej genocíde“, vznikla v odpovedi na tento neuveriteľný paškvil celosvetová iniciatíva „Experti za pravdu o genocíde“, ktorá združila skutočných odborníkov (nie takých ako v IAGS, prijatých za 20-eurový poplatok – práve za takýto poplatok vstúpilo do tohto spolku napríklad naraz 40 „expertov“ na genocídu z Iraku). Iniciatíva publikovala výzvu pod názvom Legal, Antisemitism, History, Holocaust, and Genocide Scholars, Former Prosecutors, and Other Authorities including Descendants of Survivors Call on International Association of Genocide Scholars (IAGS) to Retract Resolution Accusing Israel of Genocide amid Clear Misapplication of Law and History [Odborníci na právo, antisemitizmus, históriu, holokaust a genocídu, bývalí prokurátori a ďalšie osobnosti – vrátane potomkov preživších – vyzývajú Medzinárodnú asociáciu bádateľov genocídy (IAGS), aby stiahla uznesenie obviňujúce Izrael z genocídy, keďže v ňom dochádza k zjavne nesprávnemu uplatňovaniu práva a histórie]. Zatiaľ čo stanovisko už dnes pochybného spolku z Austrálie sa viackrát spomínalo v slovenských médiách, stanovisko podpísané 600 renomovanými expertmi z celého sveta sa doteraz nedočkalo na Slovensku ani jednej zmienky. Pritom ide o pozoruhodný príklad odbornej zásadovosti, občianskej vytrvalosti a morálnej jasnosti.

Bezpečnostní špecialisti z think-tanku Henry Jackson Society Andrew Fox a Salo Aizenberg v rozsiahlej, viac ako 80-stranovej analýze Hamas’s Human Shield Strategy in Gaza [Stratégia ľudských štítov Hamasu v Gaze] poukazujú na hlavnú stratégiu Hamasu zameranú na maximalizáciu strát medzi civilnými obyvateľmi Gazy práve s cieľom obviniť Izrael z páchania genocídy. 
 

Expert z think-tanku Comper Center na univerzite v Haife Balázs Berkovits publikoval text  Genocide and Holocaust Accusations Against Israel in Academic Writing: Arguments and Counterarguments [Obvinenia Izraela z genocídy a holokaustu v akademických textoch: argumenty a protiargumenty], v ktorom analyzuje a vyvracia argumenty používané zástancami naratívu o „izraelskej genocíde“ v západnom akademickom diskurze. Ide o veľavravné svedectvo o tom, ako akademická povesť  ustupuje účelovým konštrukciám vytvoreným pod tlakom ideologicky motivovaného prostredia. 

Výskumník Avraham Russell Shalev z think-tanku Kohelet Policy Forum publikoval v akademickom časopise „Israel Law Review“ vydávanom Cambridge University Press text Hamas’ October 7th Genocide: Legal Analysis and the Weaponisation of Reverse Accusations – A Study in Modern Genocide Recognition and Denial  [Genocída spáchaná Hamasom 7. októbra: právna analýza a využitie obráteného obviňovania ako zbrane – štúdia o súčasnom uznaní a popieraní genocídy]. Venuje sa v ňom definíciám genocídy, analyzuje prípady genocíd v minulosti a porovnáva ich s prípadom Gazy a Izraela. Poukazuje na stratégiu Hamasu, podporovanú jeho spojencami vo svete – zbaviť sa obvinení z vlastného páchania genocídy proti Židom 7. októbra 2023. Pozoruhodnú analýzy uzatvára konštatovaním, že Hamas prostredníctvom juhoafrického podania okamžite nasadil obvinenia z genocídy proti jej skutočným obetiam. „Táto stratégia inverzie genocídy, ktorej príkladom je žiadosť Južnej Afriky na Medzinárodný súdny dvor, predstavuje sofistikovaný vývoj v tom, ako sa páchatelia chránia pred zodpovednosťou. Privlastňovaním si a zneužívaním obvinení z genocídy Hamas a jeho spojenci vytvorili rétorický štít, ktorý odvádza pozornosť od vlastných genocídnych činov a zároveň zneužíva židovskú historickú traumu – vzorec pozorovaný v predchádzajúcich genocídach, ktorý ale nikdy nebol vykonaný s takou rýchlou presnosťou“.

Pred pár týždňami, v septembri 2026,  6.000 osobností (expertov, vedcov, umelcov, diplomatov a iných verejných činiteľov) podpísalo výzvu predloženú iniciatívou Creative Community for Peace More than 6,000 Leaders Across Entertainment, Academia and Public Life Unite to Reject “Genocide” Accusation Against Israel [Viac než 6 000 osobností z oblasti zábavného priemyslu, akademickej obce a verejného života sa spája, aby odmietli obvinenie Izraela z „genocídy“]. Medzi jeho signatármi sú Irwin Cotler, Nadhim Zahawi,  Steven Pinker,  Benny Morris, Niall Ferguson, Deborah Lipstadt, Dina Porat, Dara Horn,  Carl Gershman, Jonathan D. Sarna, Simon Sebag Montefiore, Jeffrey Herf,  Ayaan Hirsi Ali, John Spencer,  Boris Johnson, Elliott Abrams a mnohí ďalší. Vo výzve signatári uvádzajú, že „bezprecedentné bojové podmienky tejto vojny – stovky kilometrov tunelov, tisíce domov s nastraženými výbušninami; stieranie rozdielov medzi bojovníkmi a „novinármi“ či „pracovníkmi v oblasti ľudských práv“; pomer civilných obetí k obetiam z radov teroristov, ktorý v kontexte asymetrického mestského boja je nízky; absencia masového hladomoru napriek opakovaným tvrdeniam o bezprostredne hroziacej katastrofe; varovania adresované civilistom pred útokom – všetky tieto faktory boli v rámci snahy obviniť Izrael z genocídy úplne opomenuté“.

Ani o jednom z vyššie citovaných dokumentov – analýzach, štúdiách a výzvach, ako aj o ďalších podobne zameraných výstupoch, nezverejnili slovenské média ani zmienku. Vystačili s informovaním o správach  vydaných členmi aliancie „za izraelskú genocídu“ a s citáciami z nich.

„Apartheid“

Jedným z často vyslovovaných obvinení voči Izraelu je tvrdenie, že ide o štát praktizujúci apartheid.  Apartheid je systém úplne oddelenej existencie, prísnej separácie obyvateľov odlišnej rasovej príslušnosti vytvorený v minulosti búrskymi presídlencami do Južnej Afriky.  Išlo o inštitucionalizovaný rasizmus ako nástroj vládnutia menšiny, prostredníctvom ktorého plnoprávna menšina utláčala väčšinu zbavenú práv. Každý kto vie čo je apartheid chápe nezmyselnosť tvrdenia o Izraeli ako štáte (režime) apartheidu. Židovský štát poskytuje nežidovským občanom žijúcim na jeho území plné práva a občianske slobody, vrátane politických, čoho názorným potvrdením boli nedávane parlamentné voľby, v ktorých dvojblok arabských strán sa stal tretím najsilnejším politickým subjektom zastúpeným v Knessete. Absurdne znejú zdôvodnenia tvrdení o „izraelskom apartheide“ argumentáciou o odlišnom bezpečnostnom režime pohybu obyvateľstva v Judei a Samárii (na Západnom brehu Jordánu) v oblastiach s oddelenou resp. zdieľanou kontrolou Izraela a Palestínskej autonómie zavedenou po dohodách z Osla alebo lamentovaním, že arabskí obyvatelia Palestínskej autonómie, ktorí nie sú občanmi Izraela, nemôžu hlasovať vo voľbách do Knessetu. Nie je to nijaký apartheid.

Obvinenie z apartheidu sa však spoločným úsilím blízkovýchodných džihadistov a ich západných pro-palestínskych ľavicovo-radikálnych spojencov podarilo premeniť na heslové baranidlo na proti-izraelských antisemitských manifestáciách. Vyslovujú ich ľudia s nulovými vedomosťami o tom, k čomu sa vlastne vyjadrujú.  Žiaľ, na jeho šírení sa na Slovensku  podieľajú aj osoby, ktoré sa hrdia svojim vysokoškolským vzdelaním a občas aj akademickými titulmi.

O tom, aká je skutočnosť a čo živí diskurz o „izraelskom apartheide“  (a zároveň o „genocíde“ a „osadníckom kolonializme“) pojednáva najnovšia akademická štúdia publikovaná dvoma výskumníkmi – Guntherom Jikelim z Inštitútu pre štúdium súčasného antisemitizmu Univerzity Indiana v Bloomingtone a Philippeom Karpeom z francúzskeho výskumného think-tanku L’UMR SENS Three Accusations against Israel: Apartheid, Settler Colonialism, and Genocide under Legal and Historical Scrutiny [Tri obvinenia voči Izraelu: apartheid, osadnícky kolonializmus a genocída v právnom a historickom skúmaní].  Experti skúmajú všetky tri obvinenia v kontexte právnych noriem, uvádzajú množstvo faktov odporujúcich obviňujúcim tvrdeniam, poukazujú na neadekvátnosť a nedostatočnosť používaných pri tom argumentov a vidia za všetkými tromi obvineniami politický zámer. V závere píšu: „Rozširujúce definície a selektívne použité dôkazy spôsobujú, že obvinenia sa vzájomne posilňujú: kolonializmus osadníkov poskytuje predpokladanú eliminačnú logiku, apartheid prezentuje túto logiku ako inštitucionalizovanú a genocída sa považuje za jej vyvrcholenie. Keď sa predpokladá táto postupnosť, dôkazy o opaku sa dajú charakterizovať ako zatajenie, pričom bremeno vyvrátenia predpokladanej „zločineckej“ identity sa presúva na Izrael a kategórie prestávajú rozlišovať medzi rôznymi právnymi a historickými javmi“.

Obvineniu Izraela z apartheidu, genocídy a kolonializmu sa venuje aj Andrew Pessin z Inštitútu pre štúdium globálneho antisemitizmu a politiky (ISGAP) v New Yorku v rozsiahlej 130-stranovej analýze Setting the Record Straight. Refuting the Common Lies Told About Israel: Apartheid, Genocide, Colonialism [Uvedenie vecí na pravú mieru. Vyvrátenie bežných lží o Izraeli: apartheid, genocída, kolonializmus]. Autor vyvracia viaceré mýty o Izraeli z pomyselnej proti-izraelskej príručky blízkovýchodného džihadistickeho a západného ľavicovo-radikálneho hnutia (celkovo 12 obsahov je tu označených ako „veľké lži“). V časti o “apartheide” podrobne analyzuje správy vydané aktérmi medzinárodnej koalície “za izraelskú genocídu”. Nachádza v nich  zavádzajúce tvrdenia, faktické nezrovnalosti, nekorektné citácie,  absurdný charakter prirovnania niekdajších praktík založených na juhoafrickom koncepte úplnej separácie rás k súčasným podmienkam existujúcim v Izraeli. Text obsahuje analýzu množstva zdrojov – právnych a politických dokumentov, stanovísk, výrokov, písaných textov, fotografického materiálu apod. Je sám o sebe solídnym informačno-analytickým prameňom. V slovenskom mediálnom priestore sa o ňom neobjavili nijaké zmienky.