Grigorij Mesežnikov: Čo (ne)publikuje slovenský mediálny mainstream o Gaze a Izraeli. Diel 1: Naratívy a zdroje

Mini-seriál je rozdelený na 5 dielov, ktoré postupne zverejníme:

Diel 1: Naratívy a zdroje 
Diel 2: Obvinenia Izraela - „genocída“ a „apartheid“
Diel 3: Obvinenia Izraela - „hladomor“
Diel 4: Obvinenia Izraela - „cielené zabíjanie novinárov“
Diel 5: Násilie Hamasu na židovských ženách

Začnime 7. októbrom 2023

Vražedný útok teroristov z Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu (PIJ) a spriaznených s nimi obyvateľov Gazy na Izrael a nasledujúca odveta Izraela v podobe dva roky trvajúcej ostrej vojny, zameranej na zničenie Hamasu, vyvolali nebývalú pozornosť svetových médií a informačno-komunikačných platforiem. Medzinárodné monitoringové projekty zamerane na sledovanie reflexie udalostí  vo svete túto zvýšenú pozornosť k dianiu v Gaze a okolo Gazy potvrdili. 

Reflexia udalostí súvisiacich s útokom Hamasu a vojnou v Gaze má viacero rovín, jednou z ktorých je pôsobenie médií pri informovaní o dominantných  naratívoch venovaných príčinám a priebehu konfliktu. Spomedzi množstva interpretačných schém sa po 7. októbri 2023 sformovali dva navzájom si odporujúce naratívy.

Dve antagonistické interpetačné schémy 

Jeden naratív vychádza zo skutočnosti, že útok Gazy na Izrael bol súčasťou (možno nateraz vyvrcholením) snáh svetového džihadizmu a antisemitizmu zničiť židovský štát s použitím všetkých prostriedkov, ktoré má k dispozícii, zatiaľ čo odveta Izraela bola spravodlivým obranným bojom, v ktorom Izrael a jeho armáda postupovali spôsobom jedinečným v dejinách ľudstva v kontexte podmienok tohto konfliktu. 

Zástancovia tejto interpretačnej línie tvrdia, že Izrael vo vojne proti teroristickému Hamasu nielen dodržuje ustanovenia medzinárodného humanitárneho práva platné pre vojenské konflikty, ale podniká dovtedy nijakým štátom a nijakou armádou nepraktizované kroky, ktoré minimalizujú počty obetí medzi civilistami z nepriateľskej entity, pričom niekedy cenou za to je vznik väčšieho rizika pre vlastných vojakov na bojisku. Je to naratív zhodný s oficiálnym stanoviskom židovského štátu.

Druhý naratív popiera alebo ignoruje fakty tvoriace argumentačný základ prvej interpretačnej schémy a tvrdí, že Izrael svoj zápas proti Hamasu zakladá na páchaní genocídy a iných zločinov proti obyvateľstvu Gazy, na cielenom zabíjaní civilistov a iných neozbrojených aktérov (novinárov, humanitárnych pracovníkov, lekárov, učiteľov), na etnických čistkách, násilnom vysídľovaní obyvateľstva a jeho zámernom vyhladovaní. Zástancovia tejto interpretačnej schémy v snahe o jej presadenie používajú aj obsahy tematicky vychádzajúce za rámec samotného konfliktu. 

Tvrdia napríklad, že Izrael je štátom apartheidu, že je to nelegitímna entita, kolonialistický osadnícky projekt, že sionizmus je rasizmus apod. Je to naratív zhodný so stanoviskom Hamasu.

Obvinenia Izraela zo zámerného páchania zločinov s fatálnymi následkami považujú mnohí obyvatelia Izraela,  ale aj mnohí Židia žijúci v diaspóre za pokračovanie a rozvinutie zo stredoveku známeho krvavého obvinenia (blood libel), ktorý viedol k perzekúciám Židov, pogromom, vyháňaniam a vraždám. 

Dve spomínané interpretačné schémy po 7. 10. 2023 významne ovplyvňujú svetový mediálny a informačno-komunikačný diskurz, vrátane jeho slovenského segmentu, od samého začiatku mali a majú doteraz svojich konkrétnych nositeľov, politických a názorových podporovateľov a odporcov. 

Či sa napokon verejnosť prikloní k jednému alebo k druhému naratívu – to môžu ovplyvniť nielen ich bezprostrední tvorcovia resp. nositelia, ale aj médiá a to tým aký priestor im poskytujú, ako o samotnom konflikte informujú a aké zdroje pri tom používajú.

Čo sa preberá zvonku do domácich médií: zahraničné denníky, televízie, agentúry

Zámerom tohto príspevku nie je analýza faktov a súvislostí, spojených so samotným konfliktom Gaza – Izrael.  Jeho súčasťou nie je ani obsahová analýza celkového mediálneho a informačného spracovania konfliktu. Nie je to ani vyhodnotenie miery objektivity slovenských mediálnych platforiem resp. jednotlivých autorov.

Záber textu je zúžený na jeden čiastkový aspekt reflexie udalostí v Gaze na Slovensku, a síce na spôsob používania externých zdrojov informácií domácimi médiami. Príspevok sa venuje tomu ako mainstreamové médiá v SR pristupujú po 7. októbri 2023 k prebratiu informácií zo zahraničných zdrojov zaznamenávajúcich priebeh konfliktu.  

Akému typu materiálov publikovaných v domácich médiách sa budeme vlastne venovať? 

Pôjde výlučne o  obsahy zverejnené buď v sekciách spravodajstva (v tzv. „newsfeedoch“ čiže v agregátoroch denných správ) alebo v autorských článkoch resp. v komentároch interných redaktorov, nie v príspevkoch autorov-externistov, ktoré sa publikujú v názorových sekciách. Pre korektnosť treba dodať, že autor tohto príspevku publikoval v Denníku N niekoľko publicistických článkov k témam, ktoré sú predmetom posúdenia v ďalšej časti textu. Išlo o autorské články iniciatívne ponúknuté redakcii, všetky z nich sa týkali rôznych aspektov domácej diskusie o konflikte Gaza – Izrael. Podobným spôsobom publikované články iných externých autorov, s blízkym alebo odlišným hodnotovým zameraním, ktoré sa objavili v slovenských mainstreamových médiách, nie sú v tomto príspevku vôbec posudzované.

Začneme prístupom slovenských médií k prebratiu obsahov venovaných konfliktu  Gaza – Izrael zo zahraničných zdrojov. Ide o dôležitý faktor formovania predstáv a názorov recipientov (čitateľov), keďže pri takejto forme sprostredkovania sa publikovanému obsahu pri uvedení pôvodného zdroja pridáva akýsi punc kredibility. 

Skúsme sa teda pozrieť na to ako pristupovali slovenské médiá k preberaniu informačných obsahov z amerických a britských printových médií a TV kanálov a z printových médií z Izraela po 7. októbri 2023. 

Najčastejšími  médiami týchto dvoch kategórií z USA a Veľkej Británie, materiály ktorých slovenské média používali vo vlastných materiáloch (v spravodajstve, v redakčných komentároch alebo dokonca v podobe full-textových re-printov) boli denníky New York Times, Washington Post a televízia (portál) CNN,  Guardian a televízia (portál) BBC. 

Treba pri tomto konštatovaní uviesť, že spomínané médiá sa netaja svojim kritickým vzťahom ku štátu Izrael a jeho politike (v radikálnej alebo umiernenejšej podobe). Ich príspevky sú nezriedka poznačené zaujatosťou, ktorá  sa v období terajšieho konfliktu v niektorých prípadoch prejavovala v publikovaní problematických až zavádzajúcich obsahov, za ktoré sa neskôr museli ospravedlňovať. Stalo sa tak napríklad po zverejnení na úvodnej strane NYT  fotografie zobrazujúcej údajne vyhladované palestínske dieťa, ktoré, ako sa rýchlo ukázalo, trpelo genetickým ochorením a jeho utrpenie nemalo nič spoločne s podvýživou. Neskôr NYT  publikovala nepravdivý, založený na svedectvách  respondentov blízkych Hamasu, príspevok svojho interného redaktora o izraelských psoch údajne vycvičených na znásilňovanie palestínskych väzňov. 

Denník Guardian zverejnil klamlivú informáciu, ktorá sa aj po jej následnom vyvrátení naďalej šírila (a šíri sa až doteraz) a síce, že podiel civilistov zabitých v dôsledku vojny v Gaze predstavuje 83% z celkového množstva obetí konfliktu. V októbri 2023 BBC sa stala de facto situačným nástrojom propagandy Hamasu, keď v dramaticky ladenej správe informovala o údajnom ostreľovaní izraelskou armádou nemocnice Al Ahli  v Gaze s uvedením podrobností, ktoré sa rýchlo ukázali ako absolútne lživé, keďže išlo o raketu odpálenú teroristami z hnutia PIJ. Príkladov podobných problematických príspevkov by sa v spomínaných  médiách dalo nájsť viac. 

Z izraelských médií sa v slovenských  mainstreamových médiách najčastejšie preberajú obsahy publikované v denníku Haaretz. Tie sú poznačené aktivizmom ich autorov v kontexte prebiehajúceho vnútropolitického zápasu a v dôsledku toho aj apriórnym odporom voči politike súčasnej izraelskej vlády.

Ako to bolo s výskytom v slovenských médiách obsahov vyprodukovaných v iných médiách z Izraela, USA a Veľkej Británie? Napríklad tých,  ktoré sa dlhodobo venujú problematike Blízkeho východu na úrovni porovnateľnej s už spomínanými médiami čo do intenzity spravodajstva a komentovania?  

Tento výskyt bol buď minimálny (Times of Israel, Jerusalem Post), takmer marginálny (Wall Street Journal) alebo vôbec nijaký (The Times, Telegraph, Fox News). Je dôležité podotknúť, že obsahy publikovane WSJ, Fox News, Telegraph a The Times, venované Blízkemu východu, vrátane vojny Gaza – Izrael, nie sú poznačené apriórnou proti-izraelskou zaujatosťou. Naopak, publikujú príspevky naznačujúce pochopenie pre bezpečnostnú situáciu  židovského štátu. Do materiálov dvoch spomínaných izraelských denníkov (ToI, JP) – na rozdiel od materiálov denníka Haaretz – sa nepremieta prvoplánový politický aktivizmus ich autorov. 

Nie je možné tiež prehliadnuť, že slovenský mediálny mainstream bežne preberá do svojho spravodajstva o Blízkom východe a vojne Gaza – Izrael obsahy vyrobené katarskou platformou Al Džazíra (televízny kanál a informačno-analytický portál). Táto platforma  je známa svojou virulentnou proti-izraelskou pozíciou a presadzovaním informačnej politiky katarského islamistického režimu, ktorý dlhé roky poskytuje azyl vedeniu teroristického Hamasu. Niektorí miestni spolupracovníci Al Džazíry v Gaze boli usvedčení ako spolupracovníci, dokonca operatívci Hamasu. To čo zverejňuje Al Džazíra o situácii na Blízkom východe sa dá bez akýchkoľvek pochybností označiť za otvorene nepriateľské voči židovskému štátu. Nekritické prebratie materiálov o vojne Gaza – Izrael z tohto zdroja je normalizáciou globálneho džihadistického antisemitizmu.

Významnou kategóriou zahraničných zdrojov, produkcia ktorých je preberaná v slovenskom mediálnom prostredí, sú tlačové agentúry. K téme vojny Gaza – Izrael domáce médiá najčastejšie preberali obsahy publikované tromi agentúrami:  britsko-kanadskou  Reuters, americkou  Associated Press (AP) a francúzskou Agence France-Presse (AFP). 

Zvláštnosťou personálneho zloženia tímov pracujúcich pre tieto agentúry v regióne konfliktu je to, že na území Izraela sú to predovšetkým akreditovaní spravodajcovia vyslaní do tejto krajiny ich ústrediami, čiže občania USA, Británie a Francúzska, prípadne iných západných krajín. Tí pracujú v židovskom štáte v podmienkach mediálnej a politickej slobody a nie sú v nijakom prípade translátormi izraelskej štátnej politiky. 

V prípade Gazy však u všetkých troch agentúr ide výlučne o miestnych spolupracovníkov, pôsobenie ktorých ovplyvňujú faktory znižujúce mieru pravdivosti a korektnosti výstupov. Okrem sympatií niektorých z nich voči Hamasu prakticky všetci títo spravodajcovia sa nachádzajú pod mocenských tlakom teroristického hnutia. Je známe, že Hamas sa vyhráža postihom každému obyvateľovi Gazy, prejavujúcemu nesúhlas s jeho vládnutím alebo odchyľujúcemu sa od jeho oficiálnej línie a to aj pri informovaní o prebiehajúcom konflikte. 

A už iba krátka poznámka na okraj jednej zo spomínaných agentúr – materiály Reuters aj pred vypuknutím vojny Gaza – Izrael sa vyznačovali nadštandardným kriticizmom voči Izraelu a ten nezoslabol ani v období vojny, skôr naopak.

Na základe dlhodobého pozorovania sa dá urobiť jednoduchý záver:  vo využívaní zahraničných  mediálnych zdrojov zaoberajúcich sa konfliktom Gaza – Izrael existuje v slovenských mainstreamových médiách do očí bijúca asymetria. Táto asymetria spočíva v absolútnom príklone k využívaniu zdrojov kritických až zaujatých voči Izraelu. Samo o sebe to ešte vo výsledku nemusí svedčiť o miere objektivity toho-ktorého média alebo autora (takýto rozbor nie je predmetom tohto príspevku). Je to však dôležitý parameter, ktorý nie je možné nebrať do úvahy.