OSN: Aréna antisemitizmu. V roku 2023 krátko po masakri generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že masaker 7. októbra sa „nestal vo vákuu“

Pomyselnú cenu za najbezočivejší výrok tohtoročného Valného zhromaždenia OSN získava Emmanuel Macron. „Hamas nikdy nepôsobil na Západnom brehu,“ vyhlásil prezident Francúzska v emotívmom prejave. Len dva dni pred jeho prejavom zavraždil príslušník Hamasu v Júdei a Samárii francúzsko-izraelského občana Netanela Šakrona, otca šiestich detí. Hamas v Júdei a Samárii pôsobí a jeho bunky tam pripravujú útoky. No čím menej niektorí európski lídri o Izraeli vedia, tým istejším hlasom ho poúčajú. 

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan prirovnal Gazu ku koncentračnému táboru. Prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás žiadal zbrojné embargo proti Izraelu. Jordánsky kráľ Abdalláh II., ktorý je na bezpečnostnej aj ekonomickej spolupráci so židovským štátom závislý, zvolil pohŕdavý tón poúčania o právach Palestínčanov... Bola to jeho krajina, ktorá v roku 1988 zbavila jordánskeho občianstva približne milión Palestínčanov žijúcich v Júdei a Samárii. Hamas, ktorý masakrom 7. októbra rozpútal vojnu, sa z príhovorov o dianí v Gaze takmer úplne vytratil.

Generálny tajomník OSN António Guterres už v roku 2023 prišiel Hamasu rýchlo na pomoc a o najbrutálnejšom útoku na Židov od holokaustu povedal, že masaker 7. októbra sa „nestal vo vákuu“. Táto veta sa stala symbolom toho, ako rýchlo sa horor vraždenia izraelských civilistov začal rozplývať v slovných kľučkách o „kontexte“. Keď sa dnes zdôrazňuje utrpenie obyvateľov Gazy, kontext opačným smerom sa z prejavov často stráca: Hamas vojnu začal, nezložil zbrane, vlastných obyvateľov má za živé štíty a pod civilnými štvrťami vybudoval sieť tunelov. 

Ako sa vyrába dojem izolácie

Vo štvrtok prišiel k rečníckemu pultu Benjamin Netanjahu. A to je vždy záruka rozruchu. Zvlášť v OSN. Palestínska misia v predstihu vyzvala delegácie, aby tesne pred začiatkom jeho prejavu priviedli do sály čo najviac svojich kolegov. Každá krajina má v sále šesť stoličiek. Zaplniť ich a potom sa naraz zdvihnúť znamená vytvoriť obrazový efekt, na ktorom odchod vyzerá celoplošný. Na takéto gestá má palestínska diplomacia vždy dosť energie. Na pôde OSN jej však slúžia len na ďalšiu obsesívnu kampaň proti Izraelu.

Po príchode Netanjahua sa desiatky ľudí v sále skutočne, akoby na povel, zdvihli. Počas prejavu napokon podľa izraelských zdrojov chýbalo 77 delegácií vrátane palestínskej, ktorá zastupuje nečlenský pozorovateľský štát. Zo 193 členských štátov OSN tak v sále chýbali zástupcovia 76 krajín. Časť z nich však nesedela v sále už pred Netanjahuovým príchodom. Mnohé štáty naopak zostali – z európskych krajín napríklad Británia a Francúzsko, z krajín regiónu Spojené arabské emiráty a Bahrajn. V sále bolo zastúpených 117 členských štátov vrátane Slovenska a Česka. Galéria na balkóne pre hostí a médiá bola do posledného miesta zaplnená. Obraz odchádzajúcich delegátov teda nebol obrazom sveta, ktorý ako jeden muž odmietol Izrael.

Netanjahu im venoval úvodné vety svojho takmer 40 minútového prejavu: „Ak sú v tejto sále ďalší morálni zbabelci, ktorí ešte neodišli, nech tak urobia teraz. Ďakujem pekne. Naši nepriatelia očakávali, že sa zrútime. Nezrútili sme sa. Namiesto toho sme povstali a bojovali ako levy,“ povedal premiér. Ostro odmietol obvinenia Izraela z genocídy v Gaze. Označil ich za „najväčšiu lož storočia“.  Neskôr zdvihol pager. „Pamätáte si pagery? Hizballáh si ich určite pamätá,“ poznamenal v narážke na izraelskú operáciu proti komunikačným zariadeniam jeho členov. Prázdne miesta premiérovi prejav zjavne nepokazili. Naopak, využil ich. 

Mnohí odchádzajúci delegáti sa celkom iste ponáhľali do svojich kancelárií, aby si prejav pozreli na obrazovkách. Usudzovať sa to dá podľa množstva reakcií a komentárov, ktoré príhovoru lídra Izraela venovali práve štáty, neprítomné v sále. Katar a Turecko na jeho obsah reagovali samostatnými stanoviskami. A hoci pred kamerami býva Izrael vhodným terčom, za zatvorenými dverami je užitočným partnerom. Ako totiž pripomína Axios, začiatkom septembra sa v Nemecku zišli velitelia armád Izraela, USA, Jordánska, Kataru, Saudskej Arábie, Egypta a ďalších arabských štátov. Hovorili o Iráne a bezpečnosti regiónu. Keď im ide o vlastnú kožu, s izraelskou armádou si k jednému stolu sadnú bez problémov. Tajne, samozrejme!

Dvojitý meter má svoju mašinériu

Lenže problém OSN siaha ďalej než po jeden odchod zo sály. Podľa databázy UN Watch prijalo Valné zhromaždenie od roku 2015 až 187 rezolúcií odsudzujúcich Izrael. Ako upozornil editoriál prestížneho amerického denníka The Wall Street Journal, je to viac než dvojnásobok počtu rezolúcií proti Rusku, Číne, Iránu, Sýrii, Severnej Kórei, Mjanmarsku, Kataru, Pakistanu, Kube a Venezuele spolu. 

Misgav Inštitút opisuje, ako sa tieto časti systému navzájom doplňajú a posilňujú: jedna inštitúcia vypracuje správu, ďalšia ju cituje a vlády potom na tieto „zistenia OSN“ odkazujú pri uvaľovaní sankcií. Izrael je jedinou krajinou s vlastným stálym bodom programu Rady OSN pre ľudské práva. Kritizovať izraelskú vládu možno a treba, keď na to existujú dôvody. Ak však pre jediný štát vytvoríme osobitnú, trvalo fungujúcu mašinériu, jej závery už nemožno predstierať ako výsledok rovnakého metra pre všetkých. 

Palestínska misia chcela odchodom delegácií ukázať, že Izrael je izolovaný. Netanjahu však z tých istých záberov môže pred voľbami 27. októbra vyťažiť na domácej pôde opačné posolstvo: pozrite sa, ako nás pred kamerami odsudzujú štáty, ktoré s nami za zatvorenými dverami ďalej rokujú a spolupracujú. Pre izraelských voličov to môže byť ďalší dôkaz, že krajina sa pri svojej obrane nemôže spoliehať na potlesk v OSN. Odchod zo sály bolo ľahké zorganizovať aj odfotografovať. Oveľa ťažšie bude vysvetliť rozpor medzi verejným gestom a tým, čo tie isté vlády skutočne robia.

Obvinenia a tí, ktorí ich šíria

Medzitým viac ako 6 000 akademikov, právnikov, historikov a ďalších signatárov podpísalo otvorený list, v ktorom obvinenie Izraela z genocídy v Gaze jednoznačne odmietajú. List prichádza v čase, keď toto obvinenie zaznieva takmer všade a začína nás prerastať ako burina v záhrade. Civilné obete sú tragédiou! Najťažšie právne obvinenie však nemožno dokázať tým, že ho budeme čoraz hlasnejšie a bez dôkazov opakovať. Izrael má právo brániť svojich občanov a odstrániť hrozbu ďalšieho 7. októbra. A aj v medzinárodnom práve platí prezumpcia neviny! 

Pamätáte si na ohnivé obvinenia Izraela z toho, že cielene zabíja novinárov v Gaze, aby vraj zabránil svetu dozvedieť sa pravdu o „genocíde“ ? Tak najnovšie Výbor na ochranu novinárov (CPJ) po revízii vyradil zo svojej databázy 22 ľudí, ktorí si pri útokoch na Izrael užívali krytie novinára. Preverovanie spustil po tom, čo Hamas a Palestínsky islamský džihád niektorých z nich sami vo vlastných nekrológoch označili za svojich ozbrojencov a operatívcov. Aj katarská Al Jazeera, najhlasnejšia hlásna trúba Teheránskych džihádistov platená Katarom, ukončila spoluprácu s 24 „pracovníkmi v Gaze“. Dôvody verejne nevysvetlila. Keby išlo o bežné vyhodenie z práce pre odbornú nekompetentnosť, určite by to tak urobila. Minimálne niekoľkých z prepustených označili Izraelské obranné sily (IDF) za členov teroristických organizácií. Viaceré z mien figurujú v americkej žalobe, ktorá televíziu obviňuje z napomáhania Hamasu a Palestínskemu islamskému džihádu. Súd o žalobe ešte nerozhodol. 

V uplynulých dňoch sa britský minister zahraničných vecí Ed Miliband objavil v dvoch úlohách. Najprv plamenným spôsobom obhajoval uvalenie sankcií proti izraelským osadám v Júdei a Samárii - tzv. Západný breh Jordánu. Niekoľko dní na to si už v New Yorku podával ruku s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Aragčím. S predstaviteľom režimu, ktorý aj podľa Medzinárodného centra pre ľudské práva, počas januárových protestov zavraždil najmenej 43 000 svojich občanov. Až tam sa dostala Európa pri bezohľadnom tlaku na spojenca Izrael a sebazničujúcich ústupkoch voči aktuálne najväčšiemu sponzorovi terorizmu na svete.

Sukot: Pamätaj na svoj príbeh!

V piatok po západe slnka sa začal biblický Sviatok stánkov, po hebrejsky Sukot. Jeden z najdôležitejších v kalendári Izraela a židovského sveta. Suka, stánok, je dočasný a zraniteľný príbytok. Pripomína roky, keď Izraeliti putovali púšťou z egyptského otroctva a ich jedinou istotou bol Boh. Pripomína mu, že ani uprostred nepriateľstva nesmie stratiť pamäť, odvahu a dôveru.

A čo hovorí kresťanom? Centrálna postava kresťanstva, židovský Ježiš práve počas sviatku Sukot podľa Biblie v Jeruzaleme dal svetu jeden z najsilnejších odkazov: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa!“ (Ján 7:37). Ak berieme jeho slová vážne, nemôžeme preberať každý rozsudok davu, ani mlčať, keď sa na Izrael uplatňuje zásadne iný meter. Máme rozlišovať pravdu od úmyselne šírených klamstiev a stáť proti antisemitizmu. Chag Sukot sameach!