Mike Waltz: Od januára môžete očakávať silnú reakciu na antisemitskú zaujatosť ICC a OSN

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v máji 2024 nariadil Izraelu okamžite zastaviť vojenskú ofenzívu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. Prikázal taktiež otvoriť hraničný priechod Rafah a zabezpečiť cez tento prechod neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do Gazy.

Rozsudok podporilo 13 z 15-členného panelu sudcov, ktorým šéfuje Libanončan Navaf Salám. Ten je z minulosti známy tým sympatizoval s Iránom a viackrát sa v minulosti v OSN snažil iniciovať rôzne rezolúcie proti Izraelu. Proti rozhodnutiu hlasovali zástupcovia Ugandy a Izraela.

Súd so sídlom v holandskom Haagu zároveň vypracoval poradné stanovisko pre Valného zhromaždenie OSN. V ňom skonštatoval, že Izrael okupáciou palestínskych území a využívaním tamojších zdrojov porušuje medzinárodné právo. Pokračujúcu prítomnosť Izraela na palestínskych územiach označil za nelegálnu izraelskú okupáciu týchto území.

O 4 mesiace neskôr, 18. septembra 2024 Valné zhromaždenie OSN schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá vyzýva Izrael, aby sa do jedného roka stiahol z okupovaných palestínskych území. Za rezolúciu hlasovalo 124 zo 193 členských krajín, 14 bolo proti a 43 sa zdržalo. Proti návrhu bol samotný Izrael, ale napr. aj Spojené štáty americké, Maďarsko, Česká republika a Argentína.

Text rezolúcie bol postavený na spomínanom poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora Navafa Saláma z júla 2024. O zvolanie mimoriadneho zasadnutia VZ OSN zhromaždenia požiadali arabské krajiny.

Na rozdiel od Bezpečnostnej rady nijaká krajina nemá vo Valnom zhromaždení právo veta, tzn. že keď arabské štáty „zoženú dostatok lojálnych hlasujúcich“, VZ prijme akúkoľvek rezolúciu. Jedným z tých, ktorý na rozdiel od maďarského a českého kolegu túto rezolúciu podporil bol aj minister zahraničia SR Juraj Blanár.

„Je to jediná cesta k dosiahnutiu udržateľného mieru v regióne a potvrdeniu historického práva Palestíny na sebaurčenie a miesto v OSN. Situácia si vyžaduje neodkladné prímerie a urýchlené mierové riešenie dosiahnuté dialógom a diplomatickou cestou. Podľa Slovenskej republiky sa dvojštátne riešenie ukazuje ako jediné spravodlivé a udržateľné. Len dvojštátne riešenie poskytne perspektívu rovnakých práv, základných slobôd a bezpečnosti ako pre izraelské, tak pre palestínske obyvateľstvo,“ vyhlásil Blanár.

Úplne opačne ako Blanár to vidia USA a Izrael. "Je to hanebné rozhodnutie, ktoré podporuje diplomatický terorizmus Palestínskej samosprávy. Namiesto toho, aby si Valné zhromaždenie pripomenulo výročie masakry zo 7. októbra odsúdením Hamasu a výzvou na prepustenie všetkých 101 zostávajúcich rukojemníkov, naďalej tancuje tak, ako píska Palestínska samospráva, ktorá podporuje vrahov z Hamasu," povedal izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon.

V roku 2024 bol vytrvalým a hlasným kritikom Izraela Josep Borrell, zodpovedný v EK za zahraničnú politiku. Ten však 18. novembra 2024 narazil na „betónovú“ prekážku v snahe zatiahnuť Európu do konfrontácie so židovským štátom. Ministri zahraničných vecí EÚ totiž odmietli jeho radikálny návrh na prerušenie diplomatického dialógu s Izraelom.

Po odmietnutí návrhu Španiel novinárom povedal, že k situácii v Gaze nemá „už slov“. Táto jeho politická prehra bolí o to viac, že je posledná, ktorú utrpel pred odchodom z úradu. Svoj nesúhlas pred stretnutím avizovali Rakúsko, Nemecko, Maďarsko a Česká republika, odmietlo ho však aj napríklad Holandsko. Jeho minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp povedal, že EÚ musí zostať v dialógu s Izraelom v čase širšej škály napätia na Blízkom východe.

Polemický signál vyslala v roku 2024 ďalšia inštancia z Haagu – Medzinárodný trestný súd (ICC). Jeho hlavný prokurátor Karim Kahn 20. mája 2024 požiadal o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta.

Podľa Kahna Netanjahu a Galant by mali byť obvinení z vyhladzovania a vyvolávania hladomoru ako spôsobu vedenia vojny vrátane odmietnutia dodávok humanitárnej pomoci a úmyselného zamerania sa na civilistov v konflikte.

USA, ktoré nie sú členom ICC vydali vyhlásenie, v ktorom „zásadne“ odmietli rozhodnutie súdu. Spojené štáty dali jasne najavo, že ICC nemá v tejto záležitosti právomoc. „V koordinácii s partnermi, vrátane Izraela, diskutujeme o ďalších krokoch,“ uviedla americká národná bezpečnostná rada. USA už predtým privítali zatykače Medzinárodného trestného súdu za vojnové zločiny na Vladimira Putina a ďalších ruských predstaviteľov za zverstvá spáchané na Ukrajine. Americký republikánsky kongresman Mike Waltz, ktorý je zvoleným prezidentom Donaldom Trumpom za poradcu pre národnú bezpečnosť v nastupujúcej americkej administratíve, varoval, že „od januára môžete očakávať silnú reakciu na antisemitskú zaujatosť ICC a OSN“, keď Trump nastúpi do úradu.

Viaceré európske štáty ako napr. Spojeného kráľovstvo, Taliansko a Holandsko naznačili, že Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Gallanta na základe zatykača medzinárodného trestného tribunálu zatknú ak vstúpi na ich územie. Nemecko naopak už avizovalo, že tak neurobí vzhľadom na historicky zložité vzťahy s Izraelom a antisemitizmus. „Ťažko si viem predstaviť, že by sa v Nemecku mohlo na základe toho vykonať zatýkanie,“ povedal Steffen Hebestreit, hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Zdesenie v EÚ spôsobil okrem Nemecka aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten vyhlásil, že Maďarsko by Netanjahuovi garantovalo, že zatýkací rozkaz ICC by „nebol dodržaný“. Toto vyhlásenie prekvapilo podpredsedníčku Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Češku Věru Jourovú. Podľa nej: „Všetci členovia Európskej únie podliehajú rovnakým medzinárodným zákonom, vrátane zákonov medzinárodných inštitúcií.“ K postoju Nemecka sa Jaurová pre istotu nevyjadrila.

Na vlak, ktorý rozbehli Salám a Kahnom naskočili aj niektorí ďalší európski politici. „Je to historické rozhodnutie, ktoré má jediný cieľ, a tým je pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom dosiahnuť mier. Nie je to rozhodnutie, ktoré prijímame voči niekomu. Už vôbec nie voči Izraelu,“ povedal napr. o rezolúcii OSN španielsky premiér Pedro Sánchez. Z jeho postoja je jasné, prečo Španielsko uznalo palestínsky štát a jasné je zrejme aj to, čo by španielske úrady urobili, keby Netanjahu alebo Gallant vstúpili na jeho územie.