František Kriegel. Žid, ktorý zachraňoval našu česť

„Politika, to sú kompromisy,“ hovorí Gustáv Husák vo filme Muž, který stál v cestě. „Ale nie zrada!“ odpovedá mu František Kriegel. Táto krátka výmena vystihuje podstatu augusta 1968. Zároveň hovorí veľa o charaktere kľúčových postáv vtedajších dní spred 58 rokov. Kompromis má svoje hranice. Za nimi sa začína kapitulácia.

Sovietska moc uniesla československých predstaviteľov do Moskvy a prinútila ich prijať podmienky okupácie. Moskovský protokol odmietol podpísať jediný člen delegácie. František Kriegel. Lekár, komunista a reformný politik. Zároveň Žid narodený v haličskom Stanislavove, ktorý našiel svoj domov v Československu.

Česi a Slováci v tom čase vášnivo diskutovali o federalizácii, rozdelení moci a obsadzovaní ústavných funkcií. Riešilo sa, ktoré posty majú patriť Čechovi a ktoré Slovákovi. Zlomový okamih však ukázal, že o skutočnom vlastenectve nerozhoduje národnosť ani funkcia.

Vlastenectvo preverené skúškou

Keď bola po vpáde sovietskych vojsk ohrozená suverenita Československa, najpevnejšie za ňou nestál Čech ani Slovák. Bol to príslušník židovskej menšiny. Menšiny, ktorá bola po holokauste zdecimovaná, početne nepatrná a opäť vytláčaná na okraj spoločnosti.

Desiatky tisíc Židov zo Slovenska a Čiech boli vyvraždené. Mnohí ušli. Tí, ktorí zostali, čelili v päťdesiatych rokoch novej vlne štátneho antisemitizmu. Režim ho skrýval za heslá o „zlom sionizme“, kozmopolitizme a imperializme. V procese s Rudolfom Slánským sa stal otvoreným nástrojom komunistickej moci.

Napriek tomu práve z tejto malej, značne ochromenej a podozrievanej komunity vyšiel človek, ktorý v rozhodujúcej chvíli zachránil česť Československu. Haličský Žid Kriegel ukázal, že dôležité nie je, ku ktorému národu človek patrí. Dôležité je, či je pripravený skutočne sa postaviť za štát v čase najväčšieho ohrozenia, aj keď riskuje vlastný život.

Životná skúsenosť a charakter

Kriegelov príbeh netreba čítať ako idealizáciu Židov, ale ako pripomenutie významného židovského vkladu do československých dejín. Jeho pôvod bol dôležitou súčasťou jeho životnej skúsenosti a v rozhodujúcej chvíli rozhodol charakter. Keď prišla skúška, zostal verný vlastnému svedomiu – aj za cenu straty postavenia, slobody či života.

A tou rozhodujúcou oporou mu bola jeho manželka Rivka, ktorá prežila Terezín, Osvienčim aj Ravensbrück. „Prosím ťa, nerob nič kvôli mne. Urob to, čo ti káže svedomie. Nesmieš podpísať proti svojej vôli. Hrozne by si ma sklamal,“ povedala mu podľa filmu do telefónu práve v zlomovom okamihu ťažkého rozhodovania. Obom im hrozila bezprostredná strata životov.

Ich príbeh je príkladom pozitívneho vkladu židovskej menšiny do našich dejín. Židia neboli iba obeťami holokaustu či menami na pamätníkoch. Boli lekármi, vedcami, právnikmi, umelcami, vojakmi a politikmi. Prinášali vzdelanosť, skúsenosti a vzhľadom na holokaust citlivosť voči bezpráviu. Pomáhali budovať krajinu, ktorá ich opakovane nedokázala ochrániť.

Hrdina, nie bezchybný človek

Ani Kriegla netreba meniť na bezchybného hrdinu. Bol presvedčeným komunistom, podieľal sa na nástupe režimu a niesol svoj diel politickej zodpovednosti. Dejiny mu však dali príležitosť prekročiť vlastné omyly – a on v nej obstál.

Odmietol podpísať Moskovský protokol. Neskôr hlasoval proti „dočasnému“ pobytu sovietskych vojsk. Patril aj medzi prvých signatárov Charty 77. Jeho odpor proti okupácii nebol chvíľkovým vzopätím svedomia. Bol rozhodnutím, ktorému zostal verný až do konca života.

Ostrý kontrast predstavuje jeho niekdajší priateľ Gustáv Husák. Aj on poznal politické procesy, väzenie a poníženie. Napriek tomu sa stal hlavnou tvárou normalizácie. Husák si zvolil moc a úlohu správcu okupovanej krajiny. Kriegel si zvolil svedomie. Zaplatil zaň stratou postavenia, prenasledovaním a izoláciou.

V Moskve sa neukázalo, kto je väčší Čech alebo Slovák. Ukázalo sa, kto je skutočným československým vlastencom. Bol ním muž z malej židovskej komunity, ktorú paradoxne práve táto krajina predtým nedokázala vo väčšine ochrániť. Keď ostatní ustúpili, on zostal stáť.