Zomri sám, alebo s rodinou: Ako pracujú Shin Bet a Mosad?

Na streche nestál náhodou

Deň po údere priniesol saudský denník Asharq Al-Awsat s odvolaním na palestínske zdroje správu, že krátko pred zásahom mu volal dôstojník Shin Bet a dal mu na výber: vyjdi hore sám, alebo ostaň dole s rodinou. Al-Bajúk vyšiel. Zranená tak bola iba jeho teta, ktorá za ním vybehla a pokúšala sa ho zastaviť.

Podľa toho istého denníka nešlo o ojedinelý prípad. Za ostatné mesiace šlo o najmenej päť potvrdených telefonátov a oslovení muži volajúcim spravidla vyhoveli. Armáda a Shin Bet likvidáciu al-Bajúka potvrdili, k telefonátu sa nevyjadrili. 

Nezávisle overená správa teda chýba, príbeh však denníku potvrdila samotná rodina. Rovnako tak je zrejmé, že potvrdené kauzy sú iba zlomkom reálne uskutočnených operácií. Izrael zámerne nekomentuje svoju stratégiu a využíva neistotu na ovplyvnenie rozhodnutí pod enormným psychickým tlakom. V dôsledku toho sa opakovane zvyšuje šanca civilov na prežitie.

Správu priniesol arabský denník a cituje zdroje z Gazy. Zaujímavé je to aj preto, že rozhodnutie o osude rodiny prenáša služba v časovom strese na samotných teroristov. Je to drsný postup a v západných médiách sa už objavili aj obvinenia, podľa ktorých sa Shin Bet rodinám hrubo vyhráža. Koho bezpečnosť ale títo kritici uprednostňujú? Toho, kto sa skrýva za svojou rodinou, alebo toho, kto naňho právom cieli?

Od prímeria z októbra 2025 totiž Izrael cielene vyhľadáva ľudí, ktorí sa podieľali na 7. októbri a likviduje ich na základe precízne zhotoveného zoznamu. Je už za polovicou a všetky zostávajúce ciele to veľmi dobre vedia.

Čím ťažší cieľ, tým menšie ohľady

Telefonát pritom nie je nový vynález. Je to len iná verzia postupu, ktorý Shin Bet a armáda roky používajú a ktorému sa hovorí sir lahac - tlakový hrniec. Dom hľadanej osoby sa obkľúči, obyvatelia dostanú čas vyjsť a hľadaný je opakovane vyzvaný, aby sa vzdal. Ak nevyjde, tlak sa stupňuje: prichádza paľba na vonkajšie múry, potom zábleskové granáty a nakoniec protitanková strela, či buldozér. 

Kto vyjde, je zatknutý, nie zastrelený, tak to dopadlo napríklad v Kafr Qallil pri Nabluse, kde hľadaný člen Fatahu vyšiel a skončil na výsluchu Shin Bet. Kto nevyjde prosto zomrie v troskách. Ľudskoprávne organizácie tento postup kritizujú práve pre ten koniec, ale podstata zostáva: voľba takmer vždy existuje. A práve možnosť prežitia vedie k nezvykle vysokým číslam osôb, ktoré sa pri takejto operácii vzdajú a narýchlo prehodnotia svoj sen o výhodách mučeníckej smrti.

Z histórie oboch služieb sa dá vybrať množstvo akcií, pri ktorých zomrel iba ten, kto zomrieť mal. Jahja Ajjash, „Inžinier Hamasu”, ktorý mal na svedomí desiatky mŕtvych v izraelských autobusoch zomrel v januári 1996 s výbušninou v mobile pri uchu. Nik iný zranený nebol. Mahmud al-Mabhuh, zbrojný logista Hamasu zomrel v roku 2010 sám v hotelovej izbe v Dubaji. 

Mohsen Fakhrizadeh, šéf iránskeho vojenského jadrového programu, bol v novembri 2020 zastrelený diaľkovo ovládaným guľometom ukrytým v odstavenom pickupe. Jeho manželka sedela na vedľajšom sedadle, podľa správy Revolučných gárd 25 centimetrov od neho, a napriek tomu nebola ranená. A Ismail Hanija, politický šéf Hamasu? Zomrel v júli 2024 v chránenom objekte Revolučných gárd v Teheráne pri výbuchu nálože ukrytej pod posteľou. Spolu s ním zahynul len jeden bodyguard, podľa britského webu člen vojenského krídla Hamasu. Izrael sa k operácii prihlásil koncom roka 2024.

Existuje však aj druhý zoznam. Salah Shehadeh, veliteľ vojenského krídla Hamasu, zomrel v roku 2002 pri výbuchu bomby zhodenej na obytný dom v Gaze a s ním štrnásť ďalších ľudí. Muhammad Deif, jeho nástupca, bol v júli 2024 zasiahnutý v al-Mawasi úderom, po ktorom legendárne dezinformačné médium zvané „ministerstvo zdravotníctva Gazy” hlásilo desiatky mŕtvych. 

Hasan Nasrallah zomrel v septembri 2024 po explózii desiatok bômb zhodených na obytné bloky v bejrútskej Dahiji. A chirurgická operácia s vybuchujúcimi pagermi a vysielačkami pár dní predtým zasiahla okrem tisícov vysokopostavených členov Hizballáhu aj niekoľko okolostojacich. V priebehu dvoch dní bolo definitívne vyradených z boja viac, ako 1 500 teroristov, ďalších cca 2 700 bolo eliminovaných na mnoho mesiacov. Zahynulo celkom 42 osôb, len 12 z nich boli údajne civilisti.

Rozdiel medzi oboma zoznamami nie je v tom, že by sa Izrael občas len tak z roztopaše rozhodol na civilistov dbať a inokedy nie. Rozdiel je v cene cieľa a v jeho ochrane. Pešiak z Nukhby býva doma s rodinou, má telefón a dá sa mu zavolať. K Ajjashovi sa dalo dostať cez telefón, k Hanijovi cez ľudí vo vnútri iránskej ochranky, k Fakhrizadimu cez stroj, ktorý nemusel utekať. Keď sa takáto cesta nájde, obe služby ju použijú, lebo je najbezpečnejšia aj pre ich vlastných ľudí. Lenže čím je bonitnejší cieľ, tým je robustnejšia aj jeho ochrana a tým ťažšie sa k nemu dá bezpečne priblížit. 

V takých situáciách niekedy padne rozhodnutie pre úder, pri ktorom sa s obeťami v okolí počíta vopred. Ohľady na civilistov končia presne tam, kde by ich uprednostnenie neúmerne ohrozilo vlastných príslušníkov alebo nechalo uniknúť cieľ. To nie je izraelská zvláštnosť, tak sa rozhoduje každá služba na svete, ktorá má prostriedky na cielené eliminácie. Izraelskou zvláštnosťou je skôr enormné množstvo úsilia, ktoré venuje hľadaniu „čistej“ cesty tam, kde je dosiahnuteľná. A áno, jeho nepriatelia dlho verili, že najlepšou ochranou je celá rodina v tej istej izbe. To už neplatí.

Varovania, ktoré sa z médií vytratili

Plošné varovania civilistov používa izraelská armáda od operácie Liate olovo na prelome rokov 2008 a 2009. Vtedy to boli státisíce letákov zhodených nad Gazou a desaťtisíce telefonátov s nahranou správou v arabčine. Vo vojne v roku 2014 armáda uvádzala 165 000 hovorov. K letákom a telefonátom pribudli SMS a prerušovanie miestneho vysielania. Z tej istej éry pochádza aj „klopanie na strechu“, roof knocking: nevýbušná alebo slabá munícia zhodená na strechu domu ako posledný signál, že do pár minút príde skutočný úder. Používalo sa v rokoch 2008 až 2021 a pre laika je dodnes najznámejšou ukážkou toho, čím sa iné armády vôbec nezaťažujú.

Po 7. októbri 2023 sa prístup pozmenil. Vysoký izraelský predstaviteľ už v októbri 2023 povedal, že klepanie na strechu nebude normou a armáda prešla na plošné evakuačné výzvy. Od decembra 2023 publikuje arabsky hovoriaci hovorca armády mapu Pásma Gazy rozdelenú na očíslované bloky a pred operáciou oznamuje, ktoré bloky majú ľudia opustiť a kam sa presunúť. K tomu patria humanitárne koridory, denné prestávky v bojoch a vyhradené zóny. Rovnaký model, teda mapy s vyznačenými konkrétnymi budovami použil Izrael v roku 2024 v Bejrúte a v juholibanonských dedinách. 

A platí to aj počas prímeria: pred údermi na sklady zbraní koncom októbra 2026 armáda uviedla, že ľudí v okolí vopred varovala. Rozdiel oproti telefonátu Shin Bet je v adresátovi. Plošné varovanie oslovuje všetkých obyvateľov oblasti, telefonujúci hovorí priamo s cieľom.

Pre úplnosť treba dodať, čo kritici tomuto izraelskému systému vyčítajú. Využitie varovania a výstrahy nevypína povinnosť dodržiavať zásadu proporcionality, naďalej je nutné zvažovať, či vojenský zisk ospravedlňuje očakávané straty. Prvá výzva na evakuáciu severu Gazy v októbri 2023 žiadala od vyše milióna ľudí presun za 24 hodín, čo niektorí humanitárni pracovníci označili za nesplniteľné. Nebolo celkom jasné, kam vlastne ísť a armáda nechtiac zasiahla aj niektoré evakuačné trasy. Účinnosť klepania na strechu hodnotili americkí analytici ako zmiešanú už v roku 2014. A Hamas obyvateľom opakovane prikazoval varovania ignorovať a neraz do ľudí, ktorí ich uposlúchli na výstrahu strieľal.

Žiadna z týchto výhrad však nezmaže fakt, že výstražný systém existuje a v takomto rozsahu ho nepoužíva žiadna iná armáda na svete. Varovanie cieľov je prosto účinný vojenský nástroj na znižovanie civilných strát, nie propagandistické alibi.