Michal Vašečka a Anton Hruboň: Anatómia ľudskej ľahostajnosti
Sociológ Michal Vašečka je expert na extrémizmus, antisemitizmus a menšinové politiky v stredoeurópskom kontexte. Svoju doktorandskú prácu venoval práve problematike antisemitizmu. Dlhodobo sa zaoberá otázkami kolektívnej viny, banalitou zla a mechanizmami, akými spoločnosť normalizuje nenávisť. Jeden z najvýraznejších verejných intelektuálov na Slovensku, pravidelný komentátor politického a spoločenského diania.
O tejto epizóde
Sociológ Michal Vašečka je expert na extrémizmus, antisemitizmus a menšinové politiky v stredoeurópskom kontexte. Svoju doktorandskú prácu venoval práve problematike antisemitizmu. Dlhodobo sa zaoberá otázkami kolektívnej viny, banalitou zla a mechanizmami, akými spoločnosť normalizuje nenávisť. Jeden z najvýraznejších verejných intelektuálov na Slovensku, pravidelný komentátor politického a spoločenského diania.
Anton Hruboň je historik a pedagóg na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Špecializuje sa na dejiny slovenského štátu, ľudácky režim a kolaboráciu v období druhej svetovej vojny. Autor viacerých monografií a odborných štúdií o holokauste na Slovensku. Svojou prácou s archívnymi prameňmi priamo konfrontuje spoločnosť s konkrétnymi historickými faktami.
Epizóda vznikla pri príležitosti 84. výročia prvého židovského transportu zo Slovenska.
25. marca 1942 vypravili z Popradu prvý transport tisícky mladých židovských žien a dievčat do Osvienčimu. Tento dátum nie je len historickou pripomienkou — je zrkadlom, do ktorého sa slovenská spoločnosť stále bojí poriadne pozrieť.
V tejto epizóde s historikom Antonom Hruboňom a sociológom Michalom Vašečkom pátrame po tom, ako je vôbec možné, že fungujúca spoločnosť dovolí deportovať svojich vlastných občanov.
- Čo je to banalita zla?
- Prečo bol prvý transport ženský?
- Vedeli ľudia, čo sa deje?
- A — čo je možno najdôležitejšia otázka — čo nás to učí o dnešku?
Kľúčové body diskusie
Michal Vašečka vysvetľuje banalitu zla a schopnosť obyčajných ľudí podieľať sa na zločinoch, keď prestanú premýšľať o ich dôsledkoch.
Hostia rozoberajú prvý transport mladých židovských žien a dievčat z Popradu a dôvody, prečo boli prvými deportovanými práve ženy.
Nacistické a ľudácke predstavy „očisty“ ohrozovali aj Rómov, ľudí so zdravotným postihnutím, Slovanov a napokon samotných Slovákov.
Dobové listy dokladajú rôznorodé postoje spoločnosti: záujem o židovský majetok, podporu deportácií aj protesty založené na kresťanskej morálke.
Hostia varujú, že pád spoločenských zábran, dehumanizácia a ľahostajnosť môžu aj dnes viesť od predsudkov k násiliu.
Kapitoly epizódy
Počúvajte Argument tam, kde vám to vyhovuje
Prihláste sa na odber našich podcastov vo vašej obľúbenej aplikácii a nezmeškajte žiadnu novú epizódu.