Egyptský súd sa nebál označiť islamské organizácie za hrozbu. Európa spí?
Egypt zaradil na teroristický zoznam 35 organizácií pôsobiacich v Európe. Medzi nimi množstvo moslimských združení, ktoré sa v krajinách ako Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, ale napríklad aj susedné Česko, navonok prezentujú ako výsostne neškodné združenia.
Koho egyptská justícia označila ako „škodnú“
Rozhodnutie káhirského trestného súdu z 10. novembra 2026 vyvolalo pozornosť najmä preto, že sa dotýka organizácií pôsobiacich v niekoľkých európskych krajinách. Na 5 rokov ich zaradil na egyptský zoznam teroristických subjektov. Rovnaké opatrenie sa týka aj 36 konkrétnych osôb.
Medzi najvýraznejšie mená na zozname patrí Rada európskych moslimov (Council of European Muslims), ktorá združuje islamské organizácie z viacerých európskych krajín. Egyptské rozhodnutie sa dotýka aj organizácie Muslims of France, Moslimskej asociácie Británie, Švajčiarskej moslimskej ligy či islamských združení v Nemecku, Švédsku a Taliansku.
Na zozname sa nachádzajú aj celoeurópske inštitúcie, medzi nimi Európska rada pre fatvy a výskum, Európska rada imámov, Európska rada pre moslimskú rodinu a Európsky inštitút humanitných vied.
Rozhodnutie prijal druhý trestný senát Káhirského trestného súdu v prípade vedenom pod číslom 11108/2026. Zverejnili ho 10. novembra 2026 v egyptskej úradnej zbierke zákonov. Na zoznam teroristických subjektov a osôb tak pribudlo 35 organizácií a 36 jednotlivcov.
Medzi náboženskou činnosťou a politickým vplyvom
Osobitnú pozornosť si zasluhuje Rada európskych moslimov. Ide o organizáciu, ktorá sa prezentuje ako nezávislá, mimovládna a nezisková platforma zastupujúca moslimské komunity a podporujúca ich zapojenie do európskej spoločnosti.
Jej vzťahy s prostredím Moslimského bratstva sa v minulosti stali predmetom odborných analýz a skúmania európskych inštitúcií. Organizácia odmieta interpretácie, ktoré jej pripisujú účasť na extrémistickom politickom projekte.
Rozlíšenie medzi náboženskou, občianskou a politickou činnosťou je v tomto prípade zásadné. Moslimské združenia v Európe nie sú jednotným ideologickým ani organizačným blokom. Ich pôsobenie, vnútorná štruktúra a vzťahy s politickými hnutiami sa môžu výrazne líšiť.
Egyptské rozhodnutie preto otvára aj širšiu otázku, do akej miery môže štát prostredníctvom vlastnej bezpečnostnej a právnej politiky zasahovať do hodnotenia organizácií, ktoré pôsobia v iných krajinách.
Jednotlivci na zozname
Popri organizáciách egyptský súd zaradil na zoznam aj 36 osôb. Medzi menami, ktoré uvádzajú egyptské médiá, sú Anas Osama Tawfiq al-Tikriti, Ibrahim Farouk Mohamed al-Zayyat, Abdel Aziz Mohamed Abdel Aziz Ibrahim, známy aj ako Hamza Korkmaz, Hussein Mohamed Mohamed Halawa či Wissam al-Bardawil.
Samotné zverejnenie mien však neposkytuje dostatok informácií na posúdenie konkrétneho konania každého z nich. Bez prístupu k podrobnému odôvodneniu súdneho rozhodnutia nemožno automaticky pripisovať všetkým rovnakú úlohu alebo zodpovednosť.
Egyptský prípad tak presahuje rámec bežného súdneho rozhodnutia. Dotýka sa citlivého prieniku bezpečnostnej politiky, náboženských organizácií a politického vplyvu v Európe. To, či bude mať aj praktické dôsledky mimo Egypta, ukážu až prípadné kroky európskych štátov a ich justičných či bezpečnostných orgánov.
Čo rozhodnutie egyptského súdu znamená pre Európu?
Žiaľ nič. Tu je potrebné rozlišovať medzi egyptským právnym rozhodnutím a právnym poriadkom Európskej únie a ich vzájnou autonómiou a žiadnymi záväzkami vzájomného legislatívneho plnenia.
Zaradenie organizácie na egyptský teroristický zoznam automaticky neznamená, že sa stáva teroristickou organizáciou aj podľa práva EÚ. Európska únia má vlastný systém sankčných a teroristických zoznamov, o ktorých zaradení rozhodujú príslušné európske orgány na základe európskych právnych predpisov.
Egyptské rozhodnutie však má právne dôsledky na území Egypta. Môže viesť k obmedzeniam činnosti dotknutých subjektov, zmrazeniu ich aktív a ďalším opatreniam stanoveným egyptskou legislatívou. Dôsledky pre osoby alebo organizácie pôsobiace v zahraničí závisia od konkrétnych právnych okolností a prípadnej spolupráce s inými štátmi.
Zatiaľ preto nemožno hovoriť o celoeurópskom zákaze činnosti uvedených združení ani o tom, že by ich automaticky postihovali európske sankcie.
Zdroje o ktoré sa opiera komentár:
Galéria
