Aj aktuálne izraelské voľby jasne ukázali, že o apartheide voči Arabom nemôže byť ani reč, naznačila Rawan Osmanová
Na aktuálnych izraelských voľbách sa dokonale „rozbili“ nelogické hlasy o apartheide menšín v Izraeli. Osmanová je sýrska aktivistka, autorka a výrazná tvár sociálnych sietí, ktorá búra predsudky medzi Arabmi a Židmi. Vyrastala v Libanone, dnes pôsobí v Nemecku a svojím nekompromisným postojom k izraelsko-arabskému konfliktu sa radí medzi hlasy arabského sveta podporujúce mier, dialóg a normalizáciu vzťahov s Izraelom. Vo svojom aktuálnom statuse na sociálnej sieti Facebook argumentuje, prečo v prípade Izraela nedáva žiadny zmysel hovoriť o apartheide.
Apartheid?
Toto je Mansúr Abbás (titulná fotografia), ktorý dnes odovzdal svoj hlas v izraelských voľbách spolu s manželkou. Je arabským občanom Izraela, poslancom Knesetu a predsedom strany, ktorá bola súčasťou izraelskej vlády. Zapamätajte si tento obraz vždy, keď niekto nabudúce označí Izrael za „apartheidný štát“.
Abbás kandiduje so sloganom „zmena“. Západ ho označuje za umierneného politika a pragmatika. Položme si teda otázku, čo tieto pojmy v skutočnosti znamenajú.
„Umiernení“ palestínski pragmatici tvrdia, že už urobili ústupok tým, že uznali existenciu Izraela. Teraz požadujú izraelské vedenie ochotné pristúpiť na „zmenu“, teda na recipročné ústupky. A čo konkrétne očakávajú? Uznanie výlučného práva moslimov na celý areál Chrámovej hory.
To rozhodne nie je zanedbateľná požiadavka. Na Chrámovej hore stáli Prvý a Druhý židovský chrám, nad ktorými sa v priebehu dejín navrstvili ďalšie historické vrstvy vrátane islamskej. Toto miesto predstavuje jadro biblického, historického a archeologického puta židovského národa k tejto krajine. Po roku 1967 Izrael odkryl množstvo dôkazov potvrdzujúcich toto spojenie. Organizácia Spojených národov dnes toto územie označuje za „okupované územie“. V rokoch 1948 až 1967 ho ovládalo Jordánsko, no nikto to vtedy nenazýval okupáciou, hoci Židia mali počas devätnástich rokov zakázaný vstup do Starého Mesta Jeruzalema aj k Múru nárekov.
Chrám bol označovaný za dom modlitby pre všetky národy. Dnes je Jeruzalem otvorený veriacim všetkých náboženstiev. Paradoxne, jedinou skupinou, ktorej je na Chrámovej hore obmedzované vykonávanie modlitieb, sú Židia. Napriek tomu takzvaní „umiernení“ požadujú úplný a výlučný moslimský nárok na toto miesto.
V apríli 2025, počas židovského sviatku Pesach, zdieľal „umiernený“ Mansúr Abbás vyhlásenie svojej strany Zjednotená arabská kandidátka (Ra'am) a jej materskej organizácie, Islamského hnutia. Vyhlásenie odsudzuje izraelského poslanca za údajné „vtrhnutie“ do areálu mešity al-Aksá. Jeho previnením pritom bolo, že sa modlil na Chrámovej hore.
Rekordný počet židovských návštevníkov počas daného Pesachu označuje za „votrelcov“. Policajné zložky obviňuje z ochrany týchto „vpádov“ a varuje pred náboženským výbuchom s vážnymi následkami. Zároveň vyhlasuje, že celé toto miesto patrí výlučne moslimom – každý centimeter jeho pôdy, každé nádvorie a každé priestranstvo. Arabských občanov Izraela aj obyvateľov Jeruzalema napokon vyzýva, aby sa vo veľkom zhromažďovali pri mešite al-Aksá „tvárou v tvár všetkým sprisahaniam“.
Ak odhliadneme od zbožne znejúcich formulácií, rozpoznáme známy scenár. Židia údajne „vtrhávajú“ na posvätné miesto, svätyňa je v ohrození a veriaci sa musia zmobilizovať. Hamas nazval svoj masaker zo 7. októbra operáciou „Potopa al-Aksá“.
Požadovať od Izraela, aby sa vzdal svojho najsvätejšieho miesta, znamená žiadať ho, aby sa vzdal svojho nároku na túto krajinu – a tým aj samotného práva na existenciu. To nie je kompromis v podobe dvojštátneho riešenia. Je to nárok založený na výlučnosti jedného náboženstva.
Takto teda vyzerá „zmena“.
Ktorá iná krajina umožňuje človeku, ktorý odmieta samotné základy jej existencie, pôsobiť v jej parlamente alebo dokonca vo vláde?
Opäť sa teda pýtam: Apartheid?
Zdroj: https://www.facebook.com/photo/?fbid=28944881841846670&set=a.940287906066106
